FOTO – ARCHÍV
Vedci sa domnievajú, že rast krovín a stromov v najsevernejšie položených oblastiach sveta by mohol istým spôsobom vyrovnať šírenie púští v trópoch. Zároveň však varujú, že nie všetky arktické oblasti by sa mohli vyrovnať s neočakávanými zmenami klímy.
Pri prieskumoch ropných nálezísk v 40. rokoch sa urobili tisícky leteckých záberov pustej aljašskej tundry severne od polárneho kruhu. Odborníci z armády Spojených štátov teraz opäť zmapovali rovnaké územie, aby porovnali početnosť tu rastúcich opadavých drevín.
Na väčšine miest zaznamenali jednoznačný nárast vo veľkosti stromov – väčšinou olší, briez a vŕb – a tiež vo veľkosti území, ktoré pokrývajú. V niektorých prípadoch sa porast pokrývajúci pôvodne desať percent plochy za posledných 50 rokov zdvojnásobil.
„Oblasť našej štúdie sa nachádza na území s minimálnymi ľudskými a prírodnými zásahmi. Nárast v početnosti drevín preto pripisujeme nedávnym zmenám klímy,“ píše sa v správe výskumníkov, ktorú nedávno zverejnil časopis Nature.
Podľa vedcov môže novo vytvorená biomasa absorbovať značné množstvo oxidu uhličitého, teda plynu, ktorý spôsobuje takzvaný skleníkový efekt a prispieva k otepľovaniu zemskej atmosféry. Výskumy starobylých rašelinísk ukazujú, že podobná udalosť sa na Zemi odohrala pred 8000 rokmi, na konci poslednej doby ľadovej.
Na Aljaške sa okrem drevín šíria aj menšie rastliny, čo vzbudzuje nádej na možné osídlenie tohto polárneho regiónu ľuďmi. Keby sa v dôsledku globálneho otepľovania presunula na sever aj vegetácia nižších zemepisných šírok, ako napríklad poľnohospodárske plodiny, stala by sa totiž z dnešnej drsnej prírody úrodná pôda. (čtk)
