Dobré argumenty majú dve základné vlastnosti: záver argumentu logicky vyplýva z premís a premisy tvoria adekvátnu evidenciu v prospech záveru.
Učebnicová definícia hovorí, že výrok V logicky vyplýva z množiny výrokov M iba vtedy, keď nevyhnutne platí, že vždy, keď sú pravdivé všetky výroky v M, tak je pravdivý aj výrok V.
Táto podmienka je pre správne argumentovanie síce nevyhnutná, ale pre praktické účely občas sama nestačí.
Zoberme si jednoduchý argument: „Bratislava je hlavné mesto SR (premisa), teda Bratislava je hlavné mesto SR (záver).“
Z hľadiska logického vyplývania je tento argument v poriadku, ale jeho praktická použiteľnosť je obmedzená.
Preto treba pridať druhú podmienku, že premisy argumentu musia byť vhodnou evidenciou pre jeho záver.
Začneme priblížením, čo vhodná evidencia nie je. Klasickým prípadom nevhodnej evidencie je kruhové argumentovanie, teda situácia, keď sa dokazovaný záver nachádza medzi premisami argumentu.
Očividný príklad sme uviedli vyššie. Kruh v argumentácii je však často maskovaný – stačí, keď to isté povieme inými slovami: „Všetci ľudia sú smrteľní, teda všetci ľudia zomrú.“
Ťažšie sa táto chyba odhaľuje v zložitejších argumentoch.
Napríklad: „Biblia nás učí o pravdivosti Božieho slova. Biblia je Božie slovo a Božie slovo je pravda, teda Biblia má pravdu.“
Záverom argumentu je tvrdenie, že Biblia má pravdu.
No jedna z premís hovorí, že Božie slovo je pravda, čo platí len za kruhového predpokladu, že Biblia, ktorá nás o tom učí, je pravdivá.
Autor pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie, FF UK.
Autor: Martin Nuhlíček
