BRATISLAVA. Čo by sa stalo, keby sa konflikt medzi jadrovými mocnosťami zvrhol a nastala by - aj keď iba regionálna - výmena jadrových úderov?
Vedci z Coloradskej univerzity, štátnej univerzity v New Jersey a laboratória na výskum pozemských systémov NCAR teraz použili moderné počítačové modely a podľa štúdie v magazíne Earth's Future americkej únie geofyzikov nasimulovali dopady po konflikte, pri ktorom by krajiny použili asi stovku hlavíc so silou asi ako atómová bomba, ktorú Američania zhodili na Hirošimu.
Za miesto konfrontácie medzi krajinami si vo svojom modeli, ktorý vychádzal z aktuálnych klimatických simulácií, vybrali Indický polostrov.
Následky po takejto regionálnej jadrovej vojne by podľa magazínu Popular Science zasiahli celý svet. Rok po nukleárnej vojne by poklesla globálna teplota o jeden stupeň, v priebehu dvoch až šiestich rokov by sa podľa regiónu skrátilo okno na dozrievanie obilia o desať až štyridsať dní.
V priebehu piatich rokov po konfrontácii by klesla teplota na planéte o tri stupne, množstvo zrážok by sa znížilo o deväť percent, ozónová vrstva by sa stenčila o dvadsať až dvadsaťpäť percent.
Desať rokov po nukleárnej výmene by bola táto ochranná vrstva našej planéty stále o osem percent pod svojim dnešným priemerom, o dvadsať rokov by bola planéta stále o stupeň chladnejšia. A ešte aj približne dvadsaťpäť rokov po jadrovom konflikte by dopadalo na Zem o viac ako štyri percentá menej zrážok.
Vedci preto odhadujú, že na planéte by nastal nielen zvýšený výskyt rakoviny a chorôb z ožiarenia, ale nasledoval by aj hladomor. Pritom už starší výskum ukázal, že po takejto regionálnej nukleárnej vojne by trpeli na nedostatok jedla dve miliardy obyvateľov Zeme.
Odborníci upozorňujú, že takáto simulácia hovorí o globálnych dôsledkoch iba regionálnej vojny. Následky po jadrovej vojne medzi krajinami ako Rusko či Spojené štáty by boli oveľa horšie a dlhšie. Rôzne krajiny pritom v súčasnosti vlastnia asi 17-tisíc jadrových hlavíc.
