SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
MISIA APOLLO 11

Američan pristál na Mesiaci, pozerali aj v Československu

Pred 45 rokmi sa prvý človek dotkol povrchu iného vesmírneho telesa. Neil Armstrong urobil svoj malý krok na Mesiaci.

Mesačný modul Orol sa najskôr dotkol povrchu. Neskôr jeho časť z mesačného prachu odštartovala a spojila sa na ceste domov s veliteľským modulom.Mesačný modul Orol sa najskôr dotkol povrchu. Neskôr jeho časť z mesačného prachu odštartovala a spojila sa na ceste domov s veliteľským modulom. (Zdroj: NASA)

BRATISLAVA. „Vyzerá ako veľmi, veľmi jemne zrnitý... je to skoro prach,“ hovorí Neil Armstrong a postupne zostupuje deviatimi schodíkmi svojho lunárneho modulu. Je 21. júl v roku 1969 a už niekoľko hodín sedí Orol učupený na prašnom sivastom povrchu našej prirodzenej družice.

Teraz je pár minút pred treťou hodinou koordinovaného svetového času a zostáva posledný krok. Malý krok pre človeka a zároveň veľký skok pre ľudstvo.

Pred 45 rokmi sa misia Apollo 11 stala prvou, ktorá priviezla človeka na iné teleso našej slnečnej sústavy. A veliteľ Neil Alden Armstrong sa spolu s pilotom lunárneho modulu Edwinom Eugenom Aldrinom stali prvými ľuďmi, ktorí kráčali po Mesiaci.

Šanca, že umrú

Fakty
Apollo 11

Misia odštartovala 16. júla 1969, do kozmu ju vyniesla nosná raketa Saturn V.

Lunárny modul dosadol na Mesiac dňa 20. júla, nasledujúci deň astronauti vykročili na povrch našej prirodzenej družice.

Kým sa Neil Armstrong a Buzz Aldrin prechádzali po Mesiaci, Michael Collins ich sledoval na obežnej dráhe.

Poslední ľudia stáli na Mesiaci v roku 1972.

Pred viac než štyrmi desaťročiami bola situácia odlišná. Vesmírne preteky medzi Sovietskym zväzom - ktorý spočiatku Američanov predbiehal - a Spojenými štátmi sa skončili najambicióznejšou pilotovanou misiou v celých dejinách ľudstva.

Na celom programe však vtedy pracovalo zhruba 400-tisíc ľudí a rozpočet programu predstavoval zhruba päť percent celého štátneho rozpočtu krajiny. Výsledkom bola šestica amerických misií, ktoré pristáli na našej prirodzenej družici. Odvtedy sa žiaden ďalší človek zo žiadneho ďalšieho štátu na Mesiaci neprechádzal.

„Prvý raz sa vtedy naostro vyskúšala všetka technika vyvinutá pre lunárnu výpravu,“ opisuje misiu Apollo 11 český popularizátor kozmonautiky Tomáš Přibyl.

„Jedna vec sú totiž dôkladné testy a skúšky, a druhá reálne podmienky. Matematici pritom vyrátali, že Apollo 11 má iba 50-percentnú šancu na úspešné splnenie hlavného cieľa misie - pristáť a bezpečne sa vrátiť domov - a posádka má šancu asi jedna ku šiestim, že sa vôbec nevráti.“

Dieťa studenej vojny

Lotéria napokon Američanom vyšla a roztrasené, nejasné čiernobiele zábery pozeral celý svet. Po posledných mesačných krokoch programu Apollo pred 43 rokmi sa však žiadna podobne veľká výprava človeka neuskutočnila.

Sovieti človeka ďalej ako na blízku obežnú dráhu Zeme nikdy neposlali, vesmírny program Číny dnes iba dobieha minulé ciele.

Američania dokonca v súčasnosti nedokážu dostať človeka do vesmíru vôbec, keďže ich program raketoplánov sa skončil v roku 2011 a nové americké rakety či kozmické lode sú iba vo vývoji. Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS preto dnes vozia ľudí iba Rusi.

„Program Apollo bol dieťaťom studenej vojny a spolovice vojenským programom,“ vysvetľuje Přibyl. „Keď potom splnil svoje zadanie, skončil sa. Pred desiatkami rokov sa potom svetová kozmonautika rozhodla ísť cestou ISS a to je fantastické laboratórium.“

Budúce misie

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) však už niekoľko rokov rozpráva o ambicióznejších misiách, cestách, ktoré by po dlhom čakaní konečne Apollo prekonali. Vzdialeným cieľom sú ľudia na Marse, no ešte predtým by úrad chcel vyslať svojich astronautov na asteroid - ktorý si možno predtým pritiahnu kdesi na orbitu Mesiaca.

Lety ľudí na nízku obežnú dráhu - rovnako ako zásobovanie vesmírnej stanice, ktoré dnes už funguje - by mohli prebrať súkromné spoločnosti. Prvý vesmírny testovací let novej kozmickej lode Orion je naplánovaný na tohtoročný december, v roku 2018 by mali spolu letieť nový supervýkonný nosný systém SLS a táto kozmická loď.

V polovici budúceho desaťročia by potom astronauti leteli na asteroid a možno už v tridsiatych rokoch na Mars. Ak sa na to nájdu peniaze a v prípade Američanov prežijú rozpočty meniace sa prezidentské administratívy.

Dovtedy nám budú zábery stôp na mesačnom povrchu pripomínať vesmírnu cestu, ktorou ľudstvo už desiatky rokov nešlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister obrany Jaroslav Naď.
Autorská strana Petra Šabatu

Babiš už neriadi štát ako firmu, dúfa v zázrak

Kto prešľapuje tragickú koronavírusovú českú cestu? Ľudia typu Fica a Kaliňáka.

Jaroslav Faltýnek a Andrej Babiš.
Boris Kollár.

Koronavírus na Slovensku: Naď zverejnil podrobnosti plošného testovania (minúta po minúte)

Na Slovensku za pondelok pribudlo 901 prípadov nákazy novým koronavírusom pri 5 899 testoch. Pribudlo 11 úmrtí na pľúcnu formu COVID-19, celkový počet obetí je 176. Aktívnych prípadov nákazy je aktuálne 34 872.

Celoplošné testovanie na Covid-19 na Slovensku.

Neprehliadnite tiež

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.
Stroj Turek, ktorý vydávali za šahový automat, v skutočnosti sa v jeho vnútri skrýval človek, ktorý Turka riadil

Recenzia: Serious Sam 4 vás vráti 20 rokov do minulosti

Hra, ktorá k úspechu nepotrebuje skvelý príbeh.

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.