"Kresťanstvo učí, že na vykúpenie je potrebná viera; čistá viera je však protikladom racionálneho poznania; teda kresťanstvo učí, že na vykúpenie treba byť iracionálny.“
Zdá sa vám, že predchádzajúce tvrdenie je akési zvláštne?
Významový posun je očividný: v prvom prípade slovo „viera“ označuje náboženský cit, ale v druhom prípade nezdôvodnenú mienku vo všeobecnosti. Argument je chybný.
Ak je pri argumentácii najdôležitejšie sústrediť sa na samotné argumenty, a nie na toho, kto ich predkladá, tak hneď ďalším pravidlom je držať sa témy a neodbiehať od veci.
Schopnosť nenápadne zmeniť tému a odpovedať na inú než položenú otázku, je však u niektorých diskutérov obdivuhodná.
Táto častá argumentačná chyba nadobúda rôzne podoby a typicky sa objavuje pri viacvýznamových slovách, keď v priebehu argumentu nastane nebadaný skok od jedného významu k druhému.
Iným veľmi rozšíreným druhom argumentácie „od veci“ je takzvaný omyl ignorantio elenchi, ktorý spočíva v dokazovaní odlišnej tézy, než aká bola pôvodne zamýšľaná.
Zoberme si príklad: „Musíte podporiť výstavbu na nábreží, lebo predsa ľudia musia niekde bývať.“
Bystrejší čitateľ postrehol, že z faktu, že ľudia musia niekde bývať, ešte logicky nevyplýva, že musia bývať práve na nábreží. V priebehu vety nastal nenápadný obrat od otázky, či je vhodné stavať byty na nábreží, k téme všeobecnej potreby ľudských obydlí.
Zneužívajú to nielen politici. No ak by sme nedbali na takéto zmätky, o chvíľu by nás niekto mohol pokojne presviedčať napríklad o tom, že drobná krádež sa dá prepáčiť, pretože iní kradnú ešte viac.
Autor pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie, FF UK.
Autor: Martin Nuhlíček
