BRATISLAVA. Pred desiatimi miliónmi rokov ešte nejestvovala. Keď začalo pršať a zrážky dopadli do oblasti dnešnej Amazónie, voda najskôr tiekla na západ do ohromných jazier, ktoré ležali východne od Ánd. A z týchto jazier tiekla na sever, do Karibiku.
No potom sa čosi stalo, voda zmenila svoj smer a vydala sa na východ rovno do Atlantiku. Vznikla Amazonka, dnes najdlhšia rieka na našej planéte.
Nová simulácia ukázala, čo mohlo byť príčinou tejto zmeny.
Kým donedávna si vedci mysleli, že obrátenie toku vody spôsobili procesy v kôre a plášti Zeme, výskum teraz naznačil, že vysvetlenie je oveľa jednoduchšie. Dôvodom mohla byť erózia pôdy a ukladanie sedimentov z rastúcich pohorí.
Zanesené jazerá
Je najdlhšou a najvodnatejšou riekou na Zemi, jej tok má dĺžku viac ako sedemtisíc kilometrov.
Pramení v Peru a ústí v Atlantiku, väčšina jej povodia leží v Brazílii.
Časť toku tvorí tropický dažďový prales.
„Erózia a sedimentácia sú mocné sily,“ hovorí pre magazín Science geofyzik Jean Braun. „A dialo sa to v správnom čase.“
Dnes predpokladáme, že Andy sa začali dvíhať niekedy pred 65 miliónmi rokov. Východne od vznikajúceho pohoria sa zároveň vytvorila rozsiahla brázda, akýsi žľab, ktorý postupne vyplnila voda a zostali obrovské jazerá.
Celý terén však postupne stúpal a zanášal sa a až vznikla rozsiahla oblasť bažín a mokradí, až napokon aj tie zmizli.
Vedci si doteraz mysleli, že za tento proces mohol pohyb roztaveného materiálu v zemskom plášti.
Nová počítačová simulácia Victora Saceka z univerzity v brazílskom Sao Paule však ukázala, že na takúto zmenu stačila obyčajná erózia.
Model pritom podľa štúdie v odbornom magazíne Earth and Planetary Science Letters zahŕňal vzťah medzi rastúcimi Andami, pohybom zemskej kôry v regióne i zmenu klímy. A simulácia zopakovala väčšinu procesov, ktoré už opísali vďaka svojim objavom geológovia.