BRATISLAVA. William Hopkins si vybral takmer stovku šimpanzov. Spolu s tímom sa vydali do atlantského Národného centra na výskum primátov a najbližším zvieracím príbuzným človeka zadali niekoľko úloh. Chceli zistiť, aké budú výsledky ich intelektuálnych testov i aké sú príbuzenské vzťahy medzi jednotlivými zvieratami.
Hľadali odpoveď na otázku, či sa inteligencia, mentálne schopnosti môžu u šimpanzov dediť. U ľudí to totiž do istej miery funguje, no tradičné hypotézy hovorili, že v prípade zvierat je oveľa dôležitejšie prostredie, v ktorom žijú a vyrastajú.
Hopkinsov tím však ukázal, že genetické pozadie má vplyv na viaceré schopnosti týchto primátov. Podľa štúdie v magazíne Current Biology mohli gény za viac ako polovicu výsledkov v testoch všeobecnej inteligencie.
Gény majú vplyv
Vplyv génov na inteligenciu ľudí sa skúma roky. V súčasnosti sa podľa magazínu Nature zdá, že gény vysvetľujú asi tretinu inteligencie u detí, v prípade dospelých, ktorí už nie sú takí náchylní na vplyv prostredia, to môže byť až sedemdesiat percent. Za zvyšok môže vzdelanie či socioekonomický status.
Podobný výskum šimpanzov je však zriedkavý, pritom šimpanzy sú geneticky takmer totožní s ľuďmi. No pri týchto primátoch môže byť jednoduchšie určiť, aké konkrétne gény hrajú v celom procese úlohu.
„Historický pohľad znie, že v prípade zvieracej inteligencie dominujú negenetické faktory,“ hovorí Hopkins pre New Scientist. „No naše výsledky tomu protirečia.“
