Berlín 15. novembra (TASR) - Návštevníci múzeí s antickými zbierkami poznajú slávny motív, vyobrazený na starovekých tanieroch a vázach veľmi dobre: obrázky znázorňujú skokanov do diaľky, ktorí zvierajú pri skoku vo vystretých rukách závažia podobné moderným činkám.
Archeológovia už dávnejšie predpokladali, že tento objav pomáhal pri dosiahnutí maximálneho športového výkonu - najnovšie výskumy pomocou počítačových stimulácii im dali za pravdu. Závažia, pripevnené na rukách, predlžovali skok starovekých atlétov niekedy aj o desať centimetrov, píše nemecký denník Die Welt.
Závažia z olova a kameňa našli archeológovia na miestach konania olympijských hier v roku 708 pred n.l. Odborníci hľadali odpoveď na otázku, či atléti používali závažia len pri tréningoch alebo aj počas pretekov.
Tajomstvo závaží vysvetlili odborníci z univerzity v anglickom Manchestri, ktorí zistili, že závažia s hmotnosťou od dvoch do deviatich kilogramov skutočne predlžovali diaľku doskoku. Najvýraznejší efekt sa dosiahol so závažiami s hmotnosťou päť až šesť kilogramov.
Experti vysvetlili tento zdanlivý paradox skutočnosťou, že sila svalov sa nezvyšuje priamočiaro. Väčšiu silu vyvinú svaly pri menšej rýchlosti.
Pomalší švih paží s činkami pri skoku do diaľky zväčší silu skokanovho odrazu a predĺži tak dráhu, ktorú športovec po odraze od zeme "preletí." Niekoľko centimetrov navyše získali antickí atléti aj švihnutím rukami dozadu, ktoré robili tesne pred zoskokom na zem. Tento pohyb ich udržal vo vzduchu o zlomok sekundy dlhšie. Vedci dokázali, že použitím tejto metódy sa dalo pri skoku, dlhom tri metre, získať až 17 centimetrov.
