PEKING, BRATISLAVA. Vôbec by tak nemali fungovať. Pandy, zvieratá z čeľade medveďovité a príbuzné veľkých medveďov, majú svoj tráviaci systém prispôsobený mäsu.
Ich jednoduchý žalúdok a relatívne krátke vnútornosti sa líšia od útrob bežných bylinožravých živočíchov, no napriek tomu tieto rozkošné zvieratá fungujú na relatívne jednotvárnej a nie práve výživnej bambusovej diéte.
Medzinárodný tím vedcov teraz priniesol vysvetlenie, ako je to vôbec možné. Šesť rokov sledovali pomocou rádioobojkov trojicu samcov a trojicu samíc v čínskom horskom pásme Čchin-ling. Okrem toho biológovia analyzovali aj množstvo dusíka, fosforu a vápnika v ich strave. A zistili, že aj pri obmedzených podmienkach a s obmedzeným jedálničkom sa zvieratá pokúšajú stravovať čo najefektívnejšie.
V skutočnosti si pandy vyberajú medzi dvomi druhmi miestnych bambusov. Na jar podľa štúdie v magazíne Functional Ecology žerú mladé výhonky jedného druhu, ktoré sú bohaté na dusík a fosfor. V lete sa pandy presunú a žerú výhonky iného druhu.
V oboch prípadoch však podľa magazínu Science trpia nedostatkom vápnika, ktorý je dôležitý aj pre riadny vývoj mláďat. V strede júla tak zvieratá znovu zmenia jedálniček a začnú žrať mladé listy bohaté na kalcium.
Autori výskum teraz špekulujú, že práve stravovacie návyky a nedostatok živín môžu byť dôvodom, prečo majú pandy také problémy s prežitím a prečo sa ich mláďatá rodia také malé.
Kým mladé ich zvieracích príbuzných mávajú pri narodení 300 až 400 gramov, novonarodené pandy majú od 90 do 130 gramov. Sú zrejme najmenšie zo všetkých medveďov.
