BRATISLAVA. Na tie pozostatky narazili už pred tridsiatimi rokmi, pri výstavbe nového terminálu na letisku v Južnej Karolíne. Až teraz však vedci fosílie spred 25 až 28 miliónov rokov poriadne preskúmali a zistili, že patrili dosiaľ najväčšiemu známemu operencovi, aký kedy žil na našej planéte.
Keď tento novoobjavený druh Pelagornis sandersi roztiahol krídla, ich rozpätie bolo takmer šesť a pol metra. Skoro o pol metra viac, ako nedávny držiteľ rekordu Argentavis magnificens a raz toľko, ako má dnes žijúci rekordér - albatros sťahovavý, ktorého rozpätie krídel máva aj cez tri metre.
„Táto fosília je mimoriadna nielen svojou veľkosťou, ale aj svojim stavom," hovorí pre BBC paleontológ Daniel Ksepka, autor štúdie v prestížnom magazín Proceedings of the National Academy of Sciences.
Z dosiaľ neznámeho druhu vtáka vedci objavili časti lebky, kosti nohy a krídla. Vďaka príbuzným tohto druhu, ktorých pozostatky sa našli na všetkých kontinentoch, dokázal Ksepka určiť výsledné rozmery vtáka. Podľa magazínu Science je vzdialeným príbuzným kačíc, husí či labutí.
Počítačové modely navyše ukázali, že takýto obrovský operenec by nedokázal vzlietnuť len vďaka mávaniu krídel. Pravdepodobne sa musel rozbehnúť dole kopcom alebo sa vrhnúť z útesu a dúfať, že sa následne vznesie.
Otázkou teraz zostáva, prečo Pelagornis sandersi vyhynul. Ksepka špekuluje, že príčinou mohla byť zmena klímy, ktorá mala vplyv na vzdušné prúdenie či nedostatok potravy. Prípadne kombinácia oboch faktorov.
