BRATISLAVA. Vedci si chvíľu mysleli, že rozumejú vesmíru. Teda, aspoň jeho malej časti, konkrétne planétam. Koncom minulého storočia sa podarilo vyhladiť teóriu, ktorá presne vysvetľovala vznik a vývoj planét.
Model si vystačil s pomerne jednoduchou fyzikou a chémiou a náš slnečný systém doň krásne zapadal. Potom všetko pokazili nové teleskopy.
Zvláštne planéty
Ďalekohľady objavili extrasolárne planéty, ktoré by podľa doterajších modelov nemali existovať. Najprv ich bolo tak málo, že ich existenciu vedci pripisovali extrémnej náhode a jednorazovým mimoriadnym podmienkam.
Postupom času sa však ukázalo, že do modelu nepasuje väčšina z dosiaľ pozorovaných exoplanét. Jedno celé odvetvie astronómie sa tak podľa prestížneho časopisu Nature ponorilo do vedeckého chaosu.
Fyzici a astronómovia sa pokúšajú vysvetliť, ako sa mohli plynné obry ocitnúť v bezprostrednej blízkosti svojich sĺnk, aj ako vznikla planéta, ktorá svoje slnko obieha okolo pólov a nie rovníka. Súčasná teória má podľa Nature problém vysvetliť aj niektoré superzeme – ťažké planéty s pevným povrchom, ktoré sú najčastejšie pozorovaným typom vzdialenej planéty.
Štatistika môže klamať
Našli ich už tisíce a predpokladá sa, že obiehajú dve z piatich Slnku podobných hviezd len v našej blízkosti. V súčasnom stave však „odvetvie nedáva zmysel,“ cituje magazín Norma Murrayho z kanadského Inštitútu pre teoretickú astrofyziku. Jedným z vysvetlení môže byť fakt, že naša technika nedokáže nájsť menšie planéty, ktoré sú bežnejšie, ako si teraz myslíme.
„Je to výberový efekt. Ľahšie objavíme väčšie planéty a tiež tie, ktoré sú bližšie pri materskej hviezde,“ hovorí pre SME Ladislav Hric z Astronomického ústavu SAV. S tým, ako sa bude zlepšovať technika, sa podľa neho medzi planétami objaví čoraz viac systémov podobných tomu nášmu.
