BRATISLAVA. Využívame ich už od päťdesiatych rokov. Každoročne vyrobia ľudia zhruba 300 miliónov ton plastov a časť z tohto materiálu sa dostáva do morí. Vedci preto chceli zistiť, koľko plastov sa v oceánoch nachádza a aký to má vplyv na morský život.
Tím Carlosa Duarteho zo Západoaustrálskej univerzity v priebehu rokov 2010 a 2011 odobral viac ako tritisíc vzoriek vody a skúmal jej zloženie. Výskumníci podľa štúdie v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences zistili, že plast sa nachádza v 88 percentách vzoriek.
Nasledoval však prekvapivý objav: keď kontamináciu prerátali, zistili, že na povrchu oceánov by sa malo nachádzať desať- až štyridsaťtisíc ton plastov.
To je však stonásobne menej, ako hovorili vedecké odhady postavené na známom znečisťovaní morí.
„Nemohli sme naraziť na 99 percent plastov, ktoré v oceánoch máme," hovorí podľa magazínu Science Duarte.
Keď vedci vzorky vody podrobnejšie preskúmali, zistili, že chýbajú najmä kúsky veľké niekoľko mikrometrov až niekoľko milimetrov. To naznačuje, že plasty sa mohli stať potravou drobných rybiek z čeľade Myctophidae, ktoré v noci stúpajú k hladine a kŕmia sa.
„Lovia malý zooplanktón s milimetrovými veľkosťami," vysvetľuje pre austrálske ABC Duarte. „A už sa našli aj také, ktoré mali vo svojich žalúdkoch plast."
Ak sa ryby živia plastom, je to problém, teoreticky aj pre ľudí. Plast, na ktorý sa viažu ďalšie toxické látky, sa stáva súčasťou potravinového reťazca. Kontaminované tak môžu byť aj ryby, ktoré sa dostávajú na stôl ľudí - nevraviac o negatívnych účinkoch na samotné živočíchy.
