BRATISLAVA. Facebook dokáže cielene zmeniť emócie svojich používateľov. Stačí, že im do prehľadu príspevkov, ktoré na sieti vidia, pustí viac veselých či smutných správ od ich kamarátov. Schopnosť upraviť náladu používateľov sociálna sieť overila pokusom na takmer 700-tisíc ľuďoch.
Trojica výskumníkov Facebooku najprv vytvorila nástroj, ktorý na základe vybraných slov analyzoval emocionálne nabitie jednotlivých príspevkov na sociálnej sieti. Facebook tak dokázal označiť skôr pozitívne a skôr negatívne ladené príspevky.
Následne výskumníci upravili stránku státisícov jednotlivých používateľov tak, aby jeden týždeň dostávali menej smutných či veselých správ. Ukázalo sa, že ľudia vystavení menšiemu počtu negatívnych správ od kamarátov mali väčšiu tendenciu pridávať na Facebook veselo ladené správy.
U ľudí, ktorí videli menej dobrých správ od kamarátov, bol efekt opačný. Ich nálada sa zhoršila. Výsledky výskumu zverejnili v prestížnom vedeckom časopise PNAS.
Emócie sú nákazlivé
Psychológovia už dlho vedia, že dobrá či zlá nálada je vo fyzickom svete nákazlivá.
Ľudia, ktorí strávia čas vo veselej spoločnosti pociťujú zlepšenie nálady, ktoré môže podľa okolností trvať minúty, ale aj týždne. Teraz sa prvý raz podarilo dokázať, že podobný efekt funguje aj v čisto virtuálnom prostredí.
“Aj keď dáta podľa našej mienky prvýkrát ukazujú experimentálne potvrdené tvrdenie, že emócie sa môžu šíriť prostredníctvom siete, sila takejto manipulácie sa zdá byť slabá,” napísali autori v závere štúdie.
Úprava sociálnej siete mala na celkové rozpoloženie ľudí len mierny efekt, čo je podľa výskumníkov prirodzené, keďže na celkovú náladu vplýva veľké množstvo faktorov - ako napríklad zdravie, práca či fyzický kontakt s inými ľuďmi.
Eticky na hrane
Po zverejnení výskumu sa na sociálnych sieťach strhla vlna odporu. Časť používateľov označila experiment za neetický, keďže Facebook upravil náladu ľudí bez ich súhlasu. Z právneho aj formálneho hľadiska na to sieť právo podľa podmienok používania má.
Facebook už roky filtruje príspevky, ktoré používatelia vidia podľa vlastného a dobre stráženého algoritmu.
Zobrazuje napríklad viac príspevkov od kamarátov, s ktorými používateľ často diskutuje. Súčasný výskum je však prvým známym prípadom, keď sieť zámerne ovplyvňovala rozpoloženie svojich zákazníkov v rámci psychologického experimentu.
“Z pohľadu regulácie je to eticky v poriadku, ale etika je vlastne spoločenskou dohodou. Nevieme preto rozhodnúť definitívne,” citoval The Atlantic Susan Fisekovú z univerzity v Princetone, ktorá štúdiu pre PNAS editovala.
“Ak zoberieme do úvahy mieru rozhorčenia, ktorá nastala, je možné, že sa to nemalo udiať… ešte na to myslím a stále ma to trochu desí."
