WASHINGTON, BRATISLAVA. Američana Davida L. Rileyho zatkla polícia pri bežnej dopravnej kontrole, keď si hliadka dňa 22. augusta 2009 všimla, že má neplatné evidenčné čísla. Pri prehliadke vozidla našla dve zbrane a Rileyho zatkla.
Pri osobnej prehliadke mu zadržali mobil. Jeho obsah si neskôr prezrel vyšetrovateľ a vďaka fotkám a videám spojil Rileyho so streľbou, ktorá prebehla tri týždne predtým v San Diegu.
Polícia ho vďaka dátam z mobilu obvinila z pokusu o vraždu a útoku poloautomatickou zbraňou.
Riley namietal, že polícia nemala súdny príkaz na prehľadávanie smartfónu a preto by súd nemal prihliadať na dôkazy, ktoré vyšetrovateľ takto získal. Odvolával sa na 4. dodatok Ústavy USA z roku 1789, ktorý garantuje ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, ktoré možno narušiť len na odôvodnený príkaz súdu.
Mobil môžu zhabať, na čítanie dát treba súhlas
Najvyšší súd USA v stredu rozhodol v Rileyho prospech a určil, že polícia potrebuje získať súhlasu súdu ešte predtým, ako začne prehľadávať dáta v mobile podozrivého, hoci by jeho majiteľ bol zadržaný.
Sudcovia jednohlasne rozhodli, že citlivým dátam v mobiloch patrí rovnaká ochrana ako obydliu a nič na tom nemení ani technologický pokrok, ktorý umožnil, že množstvo informácií zo súkromia môžu mať policajti na dosah niekoľkých kliknutí.
„Naša odpoveď na otázku, čo musí polícia urobiť, aby mohla prehľadať zadržaný telefón, je preto jednoduchá: dostať príkaz na jeho prehliadku,“ cituje agentúra Bloomberg sudcu spravodajcu Johna Robertsa.
Americká polícia síce má právo zadržať dôkazy, aby ich ochránila pred zničením, no nemôže sa na túto právomoc odvolávať, keď chce v mobile hľadať dáta, ktoré by jej pomohli pri vyšetrovaní zločinov.
„Zatknutú osobu možno prehľadať, aby sa predišlo zničeniu dôkazov, no cieľom [tohto zákona] nebolo, aby polícia mohla bez povolenia prehľadávať obsah mobilu,“ komentoval rozhodnutie právnik Steven R. Shapiro z Americkej únie občianskych slobôd.
Prehľadávanie mobilov podľa Shapira môže o človeku povedať rovnako veľa, ako prehľadávanie obydlia, preto by mali byť aj dáta v mobile rovnako chránené.
„Keď polícia potrebuje povolenie na domovú prehliadku, mala by potrebovať povolenie aj vtedy, keď chce prehľadávať naše telefóny,“ dodal Shapiro.
Aj u nás treba súhlas, hoci na to chýba paragraf
Na Slovensku je situácia podobná ako v USA, ani tu totiž zákon presne nehovorí, či polícia môže bez súhlasu súdu čítať esemesky a prezerať si fotky v mobiloch zadržaných osôb.
„Určite nie, pretože môže ísť o väčší zásah do súkromia ako je napríklad poskytnutie výpisov z hovorov, na ktorý je súhlas súdu podľa Trestného poriadku nevyhnutný,“ myslí si Lucia Kurilovská, ktorá prednáša trestné právo na Univerzite Komenského.
Ako má takýto súhlas policajt získať, Trestný poriadok nerieši. Má len paragrafy na odpočúvanie, získanie výpisov hovorov či prehľadávanie počítačov a serverov, toto všetko je dnes možné len so súhlasom súdu.
„Určite by tam mal byť súhlas,“ vraví štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, ktorá bola predtým trestná sudkyňa na Krajskom súde v Trenčíne.
Aj Kurilovská by vyšetrovateľom odporúčala, aby sa pokúšali súhlas súdu získať. „Inak je tam riziko, že obhajoba môže takto získaný dôkaz úspešne spochybňovať,“ dodala odborníčka na trestné právo.
Jankovská vraví, že na súde sa nestretla s prípadom, kde bolo treba prehľadávať obsah mobilu. „Stretla som sa s krádežami mobilov, ale pri nich išlo len o jeho zaistenie, nebolo potrebné v ňom prehľadávať dáta,“ vraví.
