BRATISLAVA. Príjemné, uvoľnené prostredie, oddych na pláži. Rozložený na ležadle, nad hlavou slnko a čas vyhradený opaľovaniu.
Čo na prvý pohľad vyzerá ako ideálna dovolenka, môže v sebe niesť nielen riziko rakoviny, ale podľa nového výskumu aj budúce problémy so závislosťou.
Pokusy na experimentálnych hlodavcoch ukázali, že vystavovanie sa ultrafialovému žiareniu spúšťa podobné procesy ako závislosť od drog. A v hre sú podobné receptory, ktoré odpovedajú na heroín či morfín.
Stopy závislosti
Rakovina kože je jedným z najčastejších rakovinových ochorení. Napriek tomu, že je relatívne jednoduché sa proti nej brániť, rastie každoročne jej výskyt približne o tri percentá. David Fisher spolu s tímom z Harvardovej školy medicíny sa preto rozhodol preskúmať, ako a najmä prečo slnko tak milujeme.
Svoje čiastočne oholené pokusné myši vystavovali vedci šesť týždňov intenzívnym dávkam ultrafialového žiarenia. Hlodavce dostali každý deň dávku, ktorá zodpovedala zhruba polhodine na poludňajšom floridskom slnku.
Podľa štúdie v magazíne Cell sa ukázalo, že po takomto programe vykazovali zvieratá znaky závislosti. Aby napríklad dosiahli pôvodné príjemné pocity, potrebovali väčšie dávky UV žiarenia. Objavili sa aj znaky fyzickej závislosti: v prípade nedostatku slnenia triaška tela či zubov.
Jeden zásadný rozdiel však oproti drogovým závislostiam nastal - myši aktívne nevyhľadávali ultrafialové žiarenie.
„Už k tomu však nemôžeme viac pristupovať len ako k nejakému kozmetickému zlozvyku,“ hovorí pre magazín New Scientist o opaľovaní Fisher. „Obzvlášť ak vieme, že dokáže meniť správanie.“
Krutý žart?
Vedci predpokladajú, že náklonnosť k slnečnému žiareniu sa u nás vyvinula z rozumného dôvodu. Práve takto si totiž naše telá vyrábajú vitamín D. Dosiaľ však nik netušil, ako veľmi nás naše telá za pobyt na slnku odmeňujú, ani kam by to mohlo v konečnom dôsledku viesť.
„Ľudia, ktorí by inak nikdy žiadne drogy neužívali, si možno iba myslia, že vybehnú von a užijú si deň,“ dodáva aj pre BBC Fisher. „No v skutočnosti by sa oni aj ich deti mohli stať závislými, čo by zvýšilo riziko vzniku rakoviny kože. A to môže znieť ako naozaj krutý žart.“
