Ladislav Kováč: Za úprimnosť nás komunisti vyhodili z fakulty

Navrhli ho na Nobelovu cenu. Začiatkom sedemdesiatych rokov však komunisti skupinu LADISLAVA KOVÁČA rozohnali. Odborník na kvasinky neskôr skúmal aj procesy, ktorých výsledkom mohla byť krava, čo by nemusela žrať.

Prof. RNDr. Ladislav Kováč, DrSc. (82). Slovenský biochemik, kognitívny vedec, učiteľ a prvý ponovembrový minister školstva. Bol svetovým priekopníkom výskumu mitochondrií v kvasinkách. Neskôr pôsobil v Slovenskej akadémii vied a na Univerzite Komenského.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Prečo ste sa stali vedcom?

Keď sa začal Tisov slovenský štát, zmenili sa hodnoty a s nimi sa aj zaviedol kult Štefánika ako veľkého Slováka. Pri oslave jeho výročia náš učiteľ na základnej, vtedy ľudovej, škole poznamenal, že nik z nás nebude takým veľkým človekom. Asi to bola kritická chvíľa – vtedy som si povedal, že Štefánik bude mojím vzorom. V tom okamihu som sa rozhodol, že svoj život zasvätím vede.

Človek si dokáže skôr predstaviť, že nejaký chlapec chce byť konštruktérom áut alebo lekárom.

Kľúčová bola druhá svetová vojna. Keď ruské vojská postupovali cez Československo, zastavili sa počiatkom februára 1945 pred Liptovským Mikulášom. Stáli tam dva mesiace bez toho, aby sa front hýbal. Naša dedina bola tesne za frontom na ruskej strane. Rusi nariadili evakuáciu, museli sme sa vysťahovať a žili sme vo veľkej biede na Spiši. No keď sme sa vrátili, dedina bola vypálená a vykradnutá.

Ako vyzerala?

Náš dom bol totálne zničený. No pod strechou mal môj ujo, učiteľ, obrovskú zbierku kníh, ktoré si nahromadil z biedneho učiteľského platu. Na ňu – presnejšie na knižnicu – padol granát, ktorý ju totálne rozhádzal. Našťastie, tento delostrelecký granát zabrzdila sama knižnica. Moji rodičia mi prikázali, aby som tieto rozhádzané papiere potom upratal. Trvalo mi to asi pol roka – celý čas som trávil medzi zvyškami knižnice, v ktorej bola aj klasická beletria, ale aj knihy o vede a filozofii, Všetko som hltavo čítal. A vtedy som dostal tam zásluhou rozbitej knižnice ako trinásťročný gymnazista svoje prvé univerzitné vzdelanie.

Ako vyzerala táto veda v päťdesiatych rokoch?

Bolo to obdobie, keď sa verilo, že veda nás spasí.

A to sa dnes neverí?

Neverí.

Prečo?

Možno sám trochu prispievam k tomu, aby sme boli k tejto viere skeptickí. Presvedčením bolo, že veda nám pomôže zodpovedať večné otázky, ktoré si kládla filozofia. Jednou z téz kognitívnej biológie, ktorej sa dnes venujem, je, že naše obmedzenia poznania sveta sú dané biológiou. Sme druh, ktorý je limitovaný svojou poznávacou schopnosťou – od dokonalého poznania nás oddeľuje čosi, čo ja nazývam kantovskými bariérami.

Čiže veda nemôže byť všemocná už len preto, že my si v sebe nesieme biologické hranice, ktoré nedokážeme prekročiť?

Áno. A nielen my. Svet každého živého tvora je uzavretý medzi takýmito bariérami. Predstavte si jednoduchého chrobáka, ktorého zoológovia nazývajú skarabeus alebo po slovensky hnojival. Rozmnožuje sa tak, že svoje oplodnené vajíčka kladie do trusu vyšších živočíchov. V jednom náučnom prírodovedeckom filme ukazovali hnojivala, ako pred sebou valí guľôčku z trusu. Tá mu uviazne v tráve a on s ňou ťažko zápasí – my máme dojem, akoby to zviera cieľavedome postupovalo a cítilo sa šťastne, keď prekážku prekoná. Lenže tento chrobák nič nevie o koňovi, z ktorého pochádza ten trus, o voze, ktorý kôň ťahal a o sedliakovi, čo koňa poháňal. Keby existoval chrobačí filozof, aké by asi boli jeho špekulácie o svete? Nejaký prorok medzi hnojivalmi by možno vytvoril aj hnojivalové náboženstvo. A ľudský druh nie je v podstate odlišný od hnojivalov, len náš svet, zavretý v našich bariérach, je o čosi zložitejší, ako je svet hnojivalov. Nerobme si ilúzie, aj naše pravdy sú obmedzené a náš svet je to, čo vnímame v našich hraniciach.

Ako ste sa vlastne dostali do Prahy?

Keď som maturoval, prírodovedecká fakulta v Bratislave sa iba rodila. Vybral som si štúdium v Prahe, kde na Karlovej univerzite prírodné vedy mali dlhú tradíciu. Bolo to najdôležitejšie rozhodnutie môjho života.

Prečo?

Prišiel som tam začiatkom päťdesiatych rokov, už po komunistickom prevrate, keď ešte na krátky čas ponechali na univerzite starých profesorov. Začali ich síce likvidovať, ale ešte učili. Mojím učiteľom fyzikálnej chémie bol napríklad Jaroslav Heyerovský, jediný československý vedec ocenený Nobelovou cenou. Biochémia, ktorú som si zvolil ako svoju špecializáciu, aj v Prahe práve iba začínala.

Tam ste sa stretli s kvasinkami?

Áno, kvasinka je ešte jednoduchšia ako je hnojival, a jej svet je ešte jednoduchší ako svet hnojivala. Ja som sa však vďaka kvasinkám naučil bádateľskému princípu: na riešenie vedeckého problému si treba zvoliť čo najjednoduchší modelový organizmus. Často sa odvolávam na skúsenosť amerického neurovedca Erika Kandela. Ako adolescent zažil koncom roku 1938 vo Viedni protižidovský pogrom, Krištáľovú noc. Stala sa jeho celoživotnou traumou, ktorú sformuloval do otázky, ako sa môže vysoko vzdelaná a kultúrna spoločnosť, ktorá v jednom dejinnom okamihu vytvorila hudbu Haydna, Mozarta a Beethovena, v inom okamihu zvrhnúť do takého hrozného barbarstva? Jeho rodina unikla pred nacizmom do Ameriky. Tam si mladý Erik povedal, že odpoveď na otázku bude hľadať štúdiom histórie, neskôr psychiatrie, potom biochémiu mozgu, spočiatku ľudského, po čase myšieho. Nakoniec skončil skúmaním jednoduchého nervového systému morského slimáka aplýzie a za výskum aplýzie dostal v roku 2000 Nobelovu cenu. Keby bol písal premudrelé eseje o ľudskej prirodzenosti, k Nobelovej cene by sa určite nedopracoval.

Čiže vlastne hovoríte, že keďže skúmať človeka bolo technicky nemožné, vaše kvasinky boli dobrým spôsobom, ako začať?

Tak.

Prečo práve kvasinka?

Je bežná a ľahko sa získava. V tom čase francúzsky mikrobiológ Jaques Monod, ktorý mimochodom tiež získal Nobelovu cenu v roku 1965, hlásal zásadu, že čo je pravda pre baktériu E. coli, to je pravda aj pre slona. Na to sme vtedy verili. A pre kvasinky boli rozhodujúce praktické dôvody, v obchode sa dalo kúpiť droždie.

Obyčajné droždie?

Áno. Hoci napríklad spočiatku nás experimentovanie s droždím zviedlo k chybným záverom. To, čo sme považovali za mutanty, bola obyčajná kontaminácia inými kvasinkami v pekárskom droždí.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 343
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 092
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 002
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 563
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 746
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 458
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 189
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 685
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 285
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 666

Téma: Rozhovory z denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory na dovolenku, Naši najšikovnejší vedci

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade stále pracujú.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop