Skoro som spadol zo stoličky. Minule odo mňa chceli, aby som na niekoľko rokov dopredu naplánoval, čo budeme pri našich experimentoch potrebovať.
To sa však rovná nazretiu do krištáľovej gule, ktorá patrí mystickej bytosti s lietajúcou metlou opretou v kúte. Vedecké skúmanie často vedie k neočakávaným výsledkom, a práve tie sú najcennejšie môžu viesť ku skutočným objavom. Popritom však úplne zmenia plán, to, čo sme si plánovali, už nepotrebujeme, ale potrebujeme niečo iné.
Systém verejného obstarávania je dobre nastavený pre priemysel, služby a iné zložky našej ekonomiky. No Slovensko do tohto systému zahrnulo aj vedeckú oblasť bez prizretia na jej špecifiká.
Ak to bude takto pretrvávať, so skutočnou vedou sa môžeme pomaličky začať lúčiť. Stane sa z nej iba neurčitý hltač financií, kde bude nemožné niečo nové vyskúmať – jednoducho preto, lebo vedecké výsledky sa nedajú vopred naplánovať.
Čo teda urobiť? Zodpovedné inštitúcie by si mali spolu s vedcami sadnúť k jednému stolu a nájsť nejaké riešenie. Také, ktoré zaistí transparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami, ale zároveň také, ktoré nebude zabíjať kreativitu vedcov a umožní aktualizovať ich vedecké experimenty.
Autor: Martin Hajduch, biológ
