BRATISLAVA. Voda je zvláštna chemická zlúčenina. Je nielen kľúčovú látkou pre život, tak ako ho dnes na našej planéte poznáme, no sama sa napriek svojej relatívne jednoduchej molekulárnej štruktúre správa nečakane: napríklad jej tuhé skupenstvo má menšiu hustotu ako jej kvapalný stav.
Vďaka tomu ľad pláva na vode, ale v konečnom dôsledku môžu aj ryby prežiť zimu na dne jazier či riek.
V skutočnosti má aj ďalšiu exotickú vlastnosť. Extrémne čistá destilovaná voda dokáže zostať tekutou aj za veľmi nízkych teplôt pod bodom mrazu. Vedci však mali problém preskúmať túto takzvanú „krajinu nikoho“, teda povahu vody za teplôt od mínus 46 stupňov Celzia po mínus 113 stupňov.
Teraz to zmenili výskumníci zo Stanfordovej univerzity, ktorí prišli na spôsob, ako sa pozrieť na takto podchladenú vodu.
Rýchlejšie ako modely
„Voda je nielen nevyhnutná pre život, ale v porovnaní s inými kvapalinami má veľmi čudné vlastnosti,“ vysvetľuje podľa tlačového vyhlásenia Stanfordovej univerzity Anders Nilsson, ktorý výskum viedol.
„Ľudia sa už dlho zamýšľajú, prečo sa takto správa, a čo sa stane, keď ju podchladíte na naozaj nízke teploty.“
Nilssonov tím prišiel na spôsob, ako sa na superstudenú vodu pozrieť. Podľa novej štúdie v magazíne Nature mu pomohli silné röntgenové pulzy, ktorými vedci mierili na kvapôčky vody vo vákuovej komore.
Po zásahu kvapôčky explodovali, no to stačilo na preskúmanie ich hustoty a štruktúry. Vďaka tomu si mohli výskumníci prezrieť vlastnosti kvapalnej vody za teploty mínus 46 stupňov Celzia.
