BRATISLAVA. Je to paradoxná situácia. Počas problémov, horúčky či iného stresu sa ich situácia krátkodobo zlepší. Už pred rokmi výskum naznačil, že u väčšiny detí s rôznymi prejavmi autizmu sa ich problémy počas vysokých teplôt zmenšia.
Nový výskum na myšiach teraz ukázal nielen možnú príčinu tohto fenoménu, no najmä zistil, že jediná dávka správnej látky dokáže správanie hlodavcov zlepšiť až na niekoľko týždňov.
Takýto liek pritom vytvorili vedci už v roku 1916 a dnes slúži najmä na liečenie spavej choroby v subsaharskej Afrike.
Stačí jediná injekcia
Keď bunky vrátane neurónov čelia nejakým problémom, začnú sa brániť. Mení sa ich vnútorný metabolizmus a dramaticky poklesne prenos medzi jednotlivými bunkami.
Výsledkom takto prerušenej komunikácie môže byť podľa magazínu Science aj citlivosť na zvukové či zrakové podnety či bránenie sa novým situáciám - teda správanie, ktoré zvyčajne spájame s autizmom.
Genetik Robert Naviaux už minulý rok prišiel s hypotézou, že práve obranný mechanizmus buniek v mozgu riadený napríklad pomocou molekúl adenozíntrifosfátu (ATP) môže mať vplyv na samotný autizmus a jeho prejavy.
„Bunky sa začnú správať ako štáty počas vojny,“ hovorí Naviaux podľa tlačového vyhlásenia Kalifornskej univerzity v San Diegu. „Posilňujú svoje hranice, neveria susedom. No bez konštantnej komunikácie začnú fungovať inak.“
Na experimentálnych hlodavcoch s prejavmi autizmu preto vedci otestovali látku, ktorá blokuje nadmernú reakciu buniek na ohrozenie.
Zvolili si suramín, ktorý sa už takmer sto rokov používa na liečenie parazitických ochorení - látka blokuje ATP signalizáciu. Podľa novej štúdie v Translational Psychiatry sa ukázalo, že už jediná injekcia výrazne zlepšila správanie myší.
Výsledky výskumu naznačujú možnú cestu, ako v budúcnosti bojovať s autizmom, a to dokonca aj u dospelých ľudí.
Problémom však je, že nielenže hlodavce nie sú ľudia, no výsledky po injekcii neboli dlhodobé ani nechránili vopred. Navyše, suramín nemožno brať dlhodobo, pretože má vedľajšie účinky - spôsobuje chudokrvnosť a zlyhávanie nadobličiek.
Testy na ľuďoch
„Samozrejme, napravenie abnormalít myší je ďaleko od lieku pre ľudí,“ zdôrazňuje Naviaux. „No myslíme si, že tento prístup je novou a sviežou cestou.“
Vedci už plánujú malé klinické štúdie na ľuďoch. Jedinú dávku látky by u pacientov chceli otestovať ešte tento rok a ak zaberie, budú vedieť, ako postupovať pri hľadaní nových liečiv.
