BRATISLAVA. V prípade dinosaurov je to jedna z najstarších otázok: boli dávne tvory, ktoré kedysi vládli na našej planéte, skôr studenokrvnými živočíchmi vyhrievajúcimi sa na slnku podobne ako dnešné jašterice alebo pripomínali skôr cicavce, ktoré si dokážu udržiavať svoju približne konštantnú teplotu tela vhodnú na potrebné metabolické procesy?
Mali teda studenú krv a pomalé reakcie alebo skôr horúcu krv ubehaných tvorov?
Nový výskum naznačuje, že pravdu nemusel mať ani jeden zástanca týchto protikladných táborov. Dinosaury žijúce pred desiatkami miliónmi rokov mohli existovať kdesi medzi studeno- a teplokrvnými tvormi.
Vďaka tomu mohli šetriť energiou, zároveň však dokázali fungovať rýchlejšie.
Niekde medzi
„Fakt, že dinosaury prakticky dominovali svetu po 130 miliónov rokov, nám hovorí, že mali v sebe čosi zvláštne,“ hovorí pre magazín Nature John Grady z univerzity v Novom Mexiku.
Spolu s kolegami sa rozhodol preskúmať spôsob, ako so svojou energiou narábajú jednotlivé živočíchy. Vedci zozbierali databázu 381 druhov vrátane zhruba dvadsiatky druhov dinosaurov a vďaka ich kostiam sledovali, ako rýchlo tieto zvieratá rastú.
Z rýchlosti rastu sa totiž dá odhadnúť, ako rýchlo živočíchy spaľujú energiu - cicavce napríklad rastú približne desaťkrát rýchlejšie ako plazy a aj ich metabolizmus je primerane rýchlejší s vyššou teplotou tela.
Podľa štúdie v magazíne Science sa ukázalo, že dinosaury skončili niekde medzi dnešnými cicavcami a plazmi.
