NEW YORK, BRATISLAVA. Je pre študentov lepšie ísť večer pred písomkou spať alebo si učivo opakovať do skorého rána? Nová štúdia naznačuje, že sa treba vyspať. Pokusy na myšiach ukázali, že spomienky sa dôsledne ukladajú až počas dobrého spánku.
Presný mechanizmus toho, ako si mozog ukladá spomienky, ešte stále nepoznáme. Neurológovia však dlho predpokladali, že keď sa učíme, vznikajú nové prepojenia medzi mozgovými bunkami.
Praktické pokusy zároveň dokázali, že spánok zlepšuje usadzovanie sa nových spomienok. Vedci však doteraz nevedeli, ako spolu spánok a nové mostíky medzi nervovými bunkami súvisia.
Videli nové spojenia
Možné vysvetlenie teraz našiel tím amerických a čínskych výskumníkov. Vedci v rámci pokusu najprv naučili pokusné myši chodiť na vrchole rotujúcej tyče. Časť hlodavcov mohla po tréningu spať, iné udržovali bdelé. Mozgy živých myší potom preskúmali pod mikroskopom. Výskumníci tak po prvýkrát priamo pozorovali, že trénované myši si počas spánku vytvárajú oveľa viac nových prepojení ako hlodavce, ktoré nespali.
„Zistenie, že spánok pomáha vytvárať nové spojenie medzi neurónmi, je nové. Doteraz to nikto nevedel,“ povedal pre BBC profesor Wen-Biao Gan z Newyorskej univerzity, ktorý sa na výskume podieľal.
„Tušili sme, že spánok pomáha, no to mohlo mať iné dôvody. Dokázali sme, že počas spánku vznikajú nové spojenia a myseľ nie je potichu, ale prehráva si zážitky z dňa,“ dodal biológ. Výskumný tím svoje zistenie zverejnil v časopise Science.
Spánok je kľúčový
Pozorovania ukázali, že na koncoch mozgových buniek sa takmer výlučne počas spánku vytvorili drobné výčnelky, ktoré pomáhajú viesť elektrické signály a posilňujú prepojenia v mozgu. Výbežky vznikali na rôznych miestach neurónov podľa toho, akú činnosť hlodavce trénovali.
Vedci podľa New Scientist predpokladajú, že desatina z nových výbežkov prežije aj v nasledujúcich mesiacoch. Vplyv spánku bol prekvapivo silný. Myši, ktoré cviky trénovali jednu hodinu a mohli spať, mali lepšie výsledky ako nevyspaté hlodavce po troch hodinách tréningu.
