LONDÝN, BRATISLAVA. Eugene Goostman je trinásťročný ukrajinský chlapec z Odesy. Po anglicky vie pomerne dobre, no občas ešte robí chyby. Má tiež rád svoje morča.
Eugene je však v skutočnosti robot. Konkrétne prvý chatový program v histórii, ktorý pravdepodobne dokázal prekonať takzvaný Turingov test. Znamená to, že v päťminútovom rozhovore dokázal významnú časť ľudí presvedčiť, že je človek.
Dnes už ikonický test navrhol v polovici 20. storočia matematik Alan Turing. Stroj testom prejde, ak sa dokáže s človekom rozprávať päť minút o ľubovoľnej téme, pričom musí 30 percent porotcov presvedčiť, že je človekom.
Vedecká komunita čakala na prelomenie testu, ktoré je významným symbolickým zlomom v približovaní sa počítačov k ľuďom, viac ako 60 rokov.
Inteligenciu zatiaľ vieme len simulovať, hovorí informatik Jozef Kelemen
Skutočnú inteligenciu nemá
Goostman, ktorého vytvoril tím inžinierov vedený Vladimirom Veselovom a Eugenom Demčenkom, sa v sobotu zúčastnil na súťaži Turing Test v Londýne. V chatovom rozhovore dokázal oklamať 33 percent porotcov.
„Toto podujatie sa skladalo z najväčšieho počtu porovnávacích testov, bolo nezávisle kontrolované a témy rozhovorov neboli obmedzené. Môžeme preto vyhlásiť, že v sobotu sme prvýkrát v histórii zdolali Turingov test,“ napísal vo vyhlásení profesor univerzity v britskom Readingu Kevin Warwick.
Podľa Turinga, ktorý je považovaný za otca moderných počítačov, mal test pomôcť určiť schopnosť počítačov rozmýšľať. Programy v dnešných súťažiach sú však úzko špecializované a vytvorené špeciálne tak, aby zvládli test.
Dajú sa porovnať napríklad so šachovým programom, ktorý vo svojej úzkej špecializácii už dokáže porážať aj najlepších ľudí. Schopnosť naozaj rozmýšľať však obom programom chýba.
Pomohli si
Turingove programy sú výnimočné najmä v tom, že musia aspoň naoko porozumieť ľudskému jazyku. Aj tu si však autori pomohli.
Vytvorili persónu ukrajinského chlapca, ktorého zvláštne odpovede a chybná gramatika sa dali pripísať veku či jazykovej bariére.
„Našou hlavnou myšlienkou bolo, že vďaka veku môže tvrdiť, že sa vyzná v čomkoľvek, zároveň je však uveriteľné, že nepozná odpoveď na všetko,“ citoval web Verge Veselova. Eugene Goostman sa aj napriek tomu pravdepodobne zapíše do histórie ako prvý program, ktorý test zdolal.
Skutočnú inteligenciu nepriniesol, no bude dôležitým míľnikom, ktorý ukazuje moment, keď počítače dokázali oklamať človeka v takej ľudskej činnosti, akou je bežný rozhovor.
Ďalší rozvoj technológie ešte zjednoduší prístup ľudí k výpočtovej technike. Zároveň však otvára dvere aj pre nový druh počítačového zločinu.
Samotnému Eugenovi sláva do hlavy zatiaľ nestúpla. „Mám z prekonania Turingovho testu vyhovujúci pocit. Nič originálne,“ odpovedal na otázku, ako sa cíti po teste.
Inteligenciu zatiaľ vieme len simulovať
Stroje sa rozmýšľať ešte len učia, tvrdí informatik JOZEF KELEMEN.
Program Eugene sa tvári ako nedokonalý človek. Nevie dobre po anglicky a má trinásť rokov. Môžeme hovoriť, že v Turingovom teste uspel?
Turing pri opise testu nešpecifikuje úplne presné podmienky, ktoré treba splniť, aby v ňom zúčastnený stroj obstál. Nevieme úplne presne, čo vlastne od stroja chce. Je preto dosť ťažké povedať, kedy v teste naozaj obstojí. Test nie je rigorózny. Otázne je, kam až posunieme hranicu inteligencie.
Znamená to, že počítače sa začínajú vyrovnávať ľuďom?
Myslím, že nie. Ukazuje sa len šikovnosť v schopnosti komunikovať v prirodzenom jazyku, aj to len v jednom. V tomto smere určite dosahujeme pokrok. Človek však nie je inteligentný iba preto, že vie plynulo komunikovať v jazyku, ale trebárs aj preto, že má schopnosť porozumieť rozmanitým témam.
Nemôžeme teda hovoriť o inteligencii?
Je to len simulovanie inteligencie. Je dobré, že robíme pokroky v tomto smere. Umožní mám to komunikovať s počítačom v prirodzenom jazyku tak, aby sme sa mohli spýtať napríklad na zdravie a zistiť, čo treba robiť, ak máme konkrétne ťažkosti. Systém, ktorý by vedel dať informovanú odpoveď by bol inteligentnejší ako ten, ktorý len dokáže udržať všeobecnú konverzáciu.
Hlavný pokrok je v tom, že sa ľuďom bude ľahšie komunikovať s počítačmi?
Áno, počítače začínajú lepšie chápať jazyk blízky ľuďom. Teraz je dôležité, aby počítač vedel, aj o čom hovorí, nielen ako to čosi správne povedať. Stroje potrebujú ešte precízne spoznať problematiku, o ktorej sa s človekom rozprávajú. Napríklad stroj, ktorý by dokázal s lekárom hovoriť o problémoch pacienta a navrhnúť terapiu.
Od toho sme ďaleko?
Nie úplne, ale je to už samostatná, špecializovanejšia línia výskumu umelej inteligencie. Na niektorých školách sa dokonca už niekoľko rokov aj prednáša.
Ondrej Podstupka
