BRATISLAVA. Je to asi najpravdepodobnejšia hypotéza. Pred miliardami rokov narazilo do našej rodiacej sa Zeme teleso veľké asi ako planéta Mars. Táto hypotetická protoplanéta prezývaná aj Theia sa pri zrážke rozpadla na zvyšky, z ktorých sa napokon vyformoval dnešný Mesiac.
Celým problém takéhoto vysvetlenia je, že ak by do našej planéty vrazilo rozsiahle cudzie teleso, Mesiac by mal v sebe niesť stopy po takejto zrážke. Lenže ani vzorky, ktoré na našu planétu priniesli astronauti z viacerých misií Apollo, žiadne zásadné odlišnosti v izotopoch jednotlivých chemických prvkov neukazovali.
Tím Daniela Herwartza sa však na svojom vylepšenom hmotnostnom spektrometre rozhodol znovu preskúmať mesačné vzorky a niektoré kúsky Mesiaca mu poskytol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Podrobnejšia analýza podľa štúdie v magazíne Science napokon objavila drobné rozdiely medzi Zemou a jej prirodzenou družicou. Odlišné boli pomery pri izotope kyslíka-17.
„Veľkou otázku vždy bolo, prečo nevidíme tie rozdiely," hovorí geochemik Herwartz pre magazín Nature. „Prečo sú si Mesiac a Zem natoľko podobné? Teraz je to síce iba drobný rozdiel, a to je dôvod, prečo sme ho nikdy predtým nevideli."
Podľa vedcov nový výskum podporuje tvrdenie, že dnešný Mesiac sa zrodil pri kolízii našej planéty s iným vesmírnym telesom. Jeho zloženie však bolo relatívne exotické a podobalo sa na zloženie Zeme. Výsledky tiež naznačujú, že naša prirodzená družica vznikla ako zmes Zeme a impaktoru - a to zhruba v rovnakom pomere.
Ďalší odborníci však upozorňujú na jeden zásadný problém štúdie. Pomer izotopov kyslíka sa v mesačných skalách môže meniť a vzorky z misií Apollo nemusia nevyhnutne reprezentovať celý Mesiac. Analýza by preto mala pokračovať aj v prípade ďalší chemických prvkov.
