Hoci synchrotrónový röntgenovský mikrotomograf vyvinuli pred štyridsiatimi rokmi, až v roku 2008 francúzskym kolegom napadlo použiť tento prístroj a metódu na organizmy, ktoré zostali uväznené v jantári.
Pre nás bolo dobrou správou, že sa tak stalo na našich vzorkách druhohorných švábov.
Odvtedy sa desiatky druhov z priezračných aj nepriezračných jantárov podrobili detailnej analýze. Skúmali sme celé praveké živočíchy, ale aj ich potravu a parazity, a robili sme to v troch rozmeroch. Nie však v klasických, ale pozerali sme sa dovnútra organizmov.
Najskôr sme videli stavbu neviditeľných, nepriehľadných vzoriek a neskôr s kolegami z Nemecka sme zobrazili aj potravu a jej obsah. Práve naši nemeckí spolupracovníci prišli s prevratným, i keď vlastne primitívnym nápadom. Na prístrojoch, ktoré konštruovali aj Slováci, vložili do analýzy čas.
Pri fosíliách čas nehrá úlohu, sú predsa zmrazené v akte smrti. No živé organizmy zase neznášajú vysoké dávky röntgenových lúčov, ktoré sú pre ne smrteľné. Prístroj totiž produkuje žiarenie tisíckrát vyššie ako prístroje používané v medicíne – a aj jeho zobrazenie je tisíc- až desaťtisíckrát jemnejšie.
S použitím zložitých algoritmov a zložitého zariadenia s ultrarýchlou kamerou na konci sa však podarilo skúmať pohyb v reálnom čase. Vzniklo nepoškodzujúce vnútorné 4D.
Autor: Peter Vršanský, paleontológ
