SYDNEY, BRATISLAVA. Ich jedálny lístok je veľmi jednotvárny. Koaly medvedíkovité, ktoré inak s medveďmi nemajú veľa spoločné a ich príbuzným je skôr klokan, si vlastne vystačia iba s kôrou a listami eukalyptov. Dokonca nemusia ani piť, všetku potrebnú tekutinu vedia získať zo svojej potravy.
Napriek tomu si biológovia už dávnejšie všimli, že tieto typicky austrálske vačkovce trávia v horúcich dňoch priveľa času na úplne inom druhu stromu. Vyšplhali sa na kmene a konáre miestnych akácií, pevne sa nim pritisli a dokázali takto stráviť až tretinu dňa.
Nový výskum konečne vysvetlil, prečo to koaly vôbec robia. Dôvodom je regulácia tepla - zvieratá sa takto ochladzovali.
Ochladiť sa
Fakty
Koala medvedíkovitá
Vačkovec, žije v Austrálii.
Živia sa listami a kôrou eukalyptov, ktoré nemajú veľkú výživovú hodnotu. Koaly sú preto pomalé zvieratá, väčšinu času prespia.
Človek ich takmer vyhubil, dnes sú chránené.
„Miatlo nás, prečo by trávili čas a energiu presúvaním sa na iné stromy, keď boli jasne rozhorúčené a vyčerpané,“ vysvetľuje pre magazín Science Michael Kearney z Melbournskej univerzity.
Jeho tím sa preto rozhodol otestovať myšlienku, či si koaly jednoducho nehľadajú v korunách stromov najpríhodnejší tieň.
Nachystali drobné meteorologické stanice, ktorými merali teplotu či vlhkosť vzduchu na rôznych miestach. Okrem toho však zvieratá sledovali aj pomocou termokamier, ktoré zachytávali ich tepelné stopy.
Meteostanice nedali vedcom žiadnu rozumnú odpoveď, no termokamery podľa štúdie v Biology Letters záhadu koál rozlúštili.
Dáta ukázali, že obzvlášť počas extrémne teplých dní dosahovali kmene nižšiu teplotu, než bola teplota vzduchu. A v prípade akácií to bolo až o sedem stupňov menej, koaly sa na nich jednoducho ochladzovali.
„To nám ukazuje, koľko trikov využívajú zvieratá, ak chcú prežiť v drsných podmienkach,“ tvrdí biológ Kearney.
„Zdôrazňuje to, že aj teplokrvné živočíchy sú pri svojej teplotnej regulácii závislé od prostredia.“
Nestratiť vodu
Biológovia rovnako zistili, že počas zimných mesiacov vyhľadávajú koaly vyššie miesta v stromoch, kde je pravdepodobne teplejšie. Naopak, keď je priteplo, zliezajú do nižších polôh. Ak práve nežerú, svojím predkom sa pritlačia na kmeň či vetvy stromu, pretože ich srsť na prednej strane tela je tenšia než na chrbte. Takto sa dokážu efektívne ochladzovať.
„Akýkoľvek spôsob, ako sa ochladiť a popritom nestratiť vodu, bude pre ne obrovskou výhodou,“ dodáva aj podľa denníka Guardian austrálsky výskumník. „Odovzdávať svoju telesnú teplotu stromu je jedným z týchto spôsobov.“
