WASHINGTON, BRATISLAVA. Je to najväčší krok, aký ktorýkoľvek americký prezident urobil v boji proti klimatickým zmenám. A tiež najvýznamnejší, na aký sa Američania za 20 rokov počas diskusií o otepľovaní Zeme odhodlali.
Tak komentoval denník Financial Times pondelkové nariadenie americkej Agentúry pre životné prostredie. To zaviazalo uhoľné elektrárne v Spojených štátoch, aby do roku 2030 znížili produkciu oxidu uhličitého o 30 percent úrovne roku 2005.
V pondelok zverejnený vyše 640-stranový plán je súčasťou boja prezidenta Baracka Obamu s klimatickými zmenami, ktorý sa môže stať hlavnou témou jeho posledných dva a pol roka vo funkcii.
Doteraz pasívne
Americké médiá hovoria o historickom kroku. Spojené štáty boli doteraz v boji proti skleníkovým plynom viac ako pasívne. Prijali síce v roku 1997 Kjótsky protokol, no nikdy ho neratifikovali.
Demokrat Obama už v kampani hovoril, že to chce zmeniť. V roku 2009 sa mu však nepodarilo presadiť cez Kongres zavedenie systému predaja a kúpy povoleniek na emisie, ktorý v podobnej forme funguje aj v Európskej únii.
Tentoraz Kongres obišiel a nariadenie znižovať plyny vydala vládna agentúra. Obama sa odvoláva na starý zákon o čistom vzduchu, ktorý umožňuje bojovať proti znečisteniu.
Spojené štáty v súčasnosti po Číne vypúšťajú do ovzdušia najviac skleníkových plynov. Čína ich predbehla v roku 2006, teraz už vypúšťa takmer dvojnásobok ako Američania.
Až 84 percent z amerických skleníkových plynov tvorí oxid uhličitý (CO2). A najviac do ovzdušia (39 percent) ide z uhoľných elektrární.
Ak by sa do roku 2030 podarilo znížiť produkciu CO2, celkovo by tak Spojené štáty (pri nezmenenej produkcii skleníkových plynov z iných zdrojov) vypúšťali asi o 10 percent menej.
Agentúra pre životné prostredie dala dva roky čas jednotlivým štátom, aby sa prispôsobili záväzku.
Globálny boj so skleníkovými plynmi doteraz narážal na to, že najväčší producenti ako Čína, Spojené štáty či India sa odmietali obmedzovať.
Pridá sa Čína?
Peking, ktorý vypúšťa takmer tretinu celosvetových emisií CO2, dlho hovoril, že neurobí nič, pokiaľ nezačne historicky najväčší znečisťovateľ Spojené štáty. Práve preto rozhodnutie Obamu pozorne sledovali aj iné štáty.
„Ak budú štandardy skutočne prísne, môže to zmeniť domácu diskusiu aj v Číne,“ povedal pred zverejnením detailov riaditeľ čínskeho Centra pre klimatickú politiku Či Ťe pre New York Times.
V Spojených štátoch medzitým republikáni varujú, že nové obmedzenia budú Ameriku stáť 800-tisíc pracovných miest, čo Obama odmieta.
