BRATISLAVA. Pichľavky sú zvláštne rybky. Ako sa pred tisícročiami postupne posúvali ľadovce, uväznili tieto sladkovodné živočíchy v rôznych jazerách a jazierkach. Oddelili od seba jednotlivé populácie, ktoré sa tak stali uzavretými prírodnými laboratóriami evolúcie. V rôznych vodách sa postupom času vyvinuli mierne odlišné pichľavky.
David Kingsley si všimol, že jedným z výsledkov bolo aj odlišné sfarbenie jednotlivých rýb. A zistil, že príčinou môže byť istý konkrétny gén.
V skutočnosti sa však týmto zistením jeho genetický výskum iba začal. Tím vedcov si totiž okamžite položil otázku, či čosi podobné nefunguje aj u ľudí. Výsledkom je objav, ako môže drobná mutácia videná na rybke zapríčiniť napríklad svetlé vlasy u ľudí.
Ryby, myši a ľudia
„Je to naozaj pekný príbeh, ktorý spája a pomáha pochopiť množstvo vecí z biológie,“ komentuje zistenia pre magazín Science queenslandský genetik Richard Sturm. „Vecí, ktoré sme dosiaľ chápali iba čiastkovo.“
Vedci sa už roky snažia zistiť, čo ovplyvňuje, či budeme mať svetlé, alebo čierne vlasy, akú farbu bude mať naša pokožka a kde presne sa v našej DNA tieto plány ukrývajú. Odborníci narazili na viacero oblastí, v ktorých mutácie menia náš výsledný výzor.
Aj Kingsley objavil pri svojich rybách konkrétny gén, takzvaný KITLG. Následne sa obrátil na pokusné hlodavce a vytvoril myši, pri ktorých vedci zapínali a vypínali ľudskú podobu tohto génu.
Nezískali síce blonďavé myši, no tie s mutáciou mali výrazne svetlejšiu srsť. Zmeny nastali aj v Petriho miskách s ľudskými bunkovými kultúrami.
