LONDÝN, BRATISLAVA. Tibetská náhorná plošina sa rozkladá na ploche veľkej ako jedna štvrtina Spojených štátov a má priemernú nadmorskú výšku päťtisíc metrov. No vznik regiónu obklopeného na juhu Himalájami, najvyšším pohorím na svete, bol pre vedcov záhadou celé desaťročia.
Najnovšia štúdia v časopise Earth and Planetary Science Letters to však čiastočne vysvetľuje. Tvrdí, že niektoré časti južného Tibetu vznikli pred asi 50 miliónmi rokov, teda ešte pred tým, ako indický kontinent narazil na Euráziu.
Kyslík je kľúčom
Geológovia z Inštitútu Tibetskej náhornej plošiny čínskej akadémie vied v Pekingu skúmali 55 miliónov rokov staré horniny z kotliny Linzhou. Merali izotopy kyslíka z dávneho dažďa a snehu, ktoré sa zachovali v skalách. Pomocou nich zistili, že minulosť regiónu bola podstatne zložitejšia.
„Ako mraky stúpajú popri horských svahoch, vodná para s ťažkým izotopom kyslíka, kyslíkom 18, sa mení na dážď ako prvá,“ tvrdí podľa magazínu Nature vedúci štúdie, geológ Ding Lin.
Čím bola nadmorská výška vyššia, tým menej kyslíka 18 sa nachádzalo v daždi. Pre kyslík 16 platí opak: to znamená, že pomer oboch izotopov je meradlom nadmorskej výšky. Podľa tohto pomeru geológovia vypočítali nadmorskú výšku na približne 4500 metrov, a teda takú, akú má pohorie aj dnes.
Záhada monzúnov
Okrem datovania vzniku niektorých častí Tibetu však štúdia spochybnila aj vznik ázijských monzúnov.
Predpokladá sa, že vznikli z dôvodu vysokého postavenia Tibetskej náhornej plošiny a okolitých hôr, ktoré blokujú studený vzduch od severu a zvyšujú rozdiel medzi teplotami nad morom a nad súšou.
Dnešné geologické dôkazy naznačujú, že monzúny vznikli pred 23 miliónmi rokov, a teda sa zhodujú s časom, keď plošina a okolité pohoria narástli po náraze Indie na Euráziu.
„Ak bol južný Tibet 4500 metrov vysoký pred 55 miliónmi rokov, potom by sme mali byť schopní nájsť oveľa staršie dôkazy monzúnov,“ dodal podľa Nature Guillaume Dupont-Nivet, geológ z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum v Rennes.
Doi: 10.1016/j.epsl.2014.01.045
