BRATISLAVA. Robotické vesmírne zariadenie nahne svoje rameno, vyberie z viacerých prístrojov vrták a začne hĺbiť dieru do studeného povrchu planéty. Nebude to príliš široký otvor, postačí taký, aby z hĺbky niekoľkých metrov dokázalo získať vzorky.
Pomaly ich presunie do chemického laboratória na palube a začne opatrne analyzovať. Po pár hodinách a množstve ďalších testov to bude jasné: na mieste existuje život.
Pravdepodobne nejako takto bude vyzerať okamih, keď ľudia konečne narazia na mimozemšťanov. Zrejme to nebudú žiadne rozvinuté vysoko inteligentné bytosti z ďalekých končín našej galaxie. Prístroje skôr objavia drobné mimozemské organizmy v našom relatívnom kozmickom susedstve - budú to mikróby, trebárs aj na Marse.
Takýto okamih nie je príliš vzdialený, niektorí astronómovia dokonca odhadujú, že sa tak stane v priebehu najbližších desaťročí.
Iba sme začali
V našej galaxii je zhruba tristo miliárd hviezd, planét je v Mliečnej ceste viac ako hviezd.
Každá piata hviezda môže mať obývateľnú planétu.
Vďaka ďalekohľadom i kozmickým observatóriám ako Kepler dnes vieme, že vesmír je plný planét. Odhaduje sa, že planét je len v našej galaxii viac ako hviezd, ktorých je niekoľko stoviek miliárd.
Zhruba každá piata z týchto planét by mohla mať podobné podmienky ako naša Zem, nevraviac o rôznych mesiacoch. A aj keby tieto odhady o dva rády preháňali, stále by nám zostali stámilióny až miliardy obývateľných planét.
„Nie je zatiaľ dokázané, či jestvuje život okrem toho na Zemi,“ tvrdil podľa Space.com vedeckému výboru amerického Kongresu astronóm Seth Shostak zo SETI. „Myslím, že táto situácia sa zmení, a to ešte počas života každého v tejto miestnosti.“
