Je dvanásteho októbra roku 1492. Krátko po druhej hodine ráno sa námorník španielskeho kráľovstva Rodrigo de Triana zahľadí na svoju loď. Plávajú už druhý mesiac a západná cesta do Indie, krajiny vzácneho korenia a látok, je stále ďaleko. Možno si pomyslí, že sa ten šialený Janovčan mýli a do Orientu sa jednoducho takýmto spôsobom, cestou, ako obísť všetkých tých Portugalcov, jednoducho dostať nedá.
No potom sa znovu poriadne zahľadí – a zrazu narazí na nízku pevninu v diaľke. O pár hodín tri slávne lode – Santa María, Niňa a Pinta – zakotvia pri jednom z bahamských ostrovov. Krištof Kolumbus mu dáva meno San Salvador.
Pár ďalších týždňov sa plaví popri pobreží neznámej krajiny, o ktorej stále verí, že je kúskom vzdialenej Indie. Pre vtedajších Európanov objavuje sever Kuby, neskôr Hispaniolu, ostrov, na ktorom dnes ležia Haiti a Dominikánska republika.
Na Vianoce toho roku však pri Hispaniole jeho vlajková karaka Santa María nabehne na plytčinu. Ostávajú mu len dve menšie lode, s ktorými sa musí vrátiť do Španielska i menšia posádka, pretože časť necháva na Haiti v novovybudovanej mikropevnosti Dedina Narodenia Pána.
Vznikla aj z trámov uviaznutej lode, ktorú Kolumbus ešte predtým použil ako terč pre svoje delá, vďaka čomu ohúril miestneho náčelníka a získal povolenie pre svojich mužov zostať na ostrove.
Ako let na Mesiac
Hovoriť o objavení Ameriky na konci 15. storočia asi nie je úplne presné. Dnes už poznáme archeologické nálezy zo severu Kanady, ktoré naznačuje prítomnosť cudzích ľudí v osadách miestnych obyvateľov. A týmito cudzími ľuďmi, podľa používaných nástrojov, boli zrejme severskí Európania.
V drsných podmienkach chladných oblastí sa však nikdy neuchytili a takéto osídlenia postupom času zmizli. Až do čias, kým do Európy nedorazila renesancia. Dve dobové morské veľmoci – Španielsko a Portugalsko – vtedy začali súperiť o vzácne zdroje aj prestíž.