BRATISLAVA. Johanna Meijerová bežne skúma biologické rytmy myší. Sleduje drobné elektrické prúdy prechádzajúce ich mozgom či svalmi a snaží sa porozumieť, ako takáto aktivita v tele zvierat funguje.
Vo voľnom čase si však v roku 2009 postavila vo svojej záhrade drobný experiment. Do jedného z rohov umiestnila otvorenú klietku pre zvieratá a do nej pripevnila koliesko, úplne bežné, aké možno nájsť v potrebách pre chovateľov. K celému pokusu navyše pridala aj infračervené kamery a sledovala, čo sa bude diať.
Po troch rokoch výskumu vo voľnom čase zistila, že divoké zvieratá obľubujú jej zariadenie. Najmä myši a potkany si chodia na toto koliesko zabehať - dokonca aj v prípade, keď odtiaľ zobrala potravu na prilákanie ich pozornosti.
Milujú behanie
Tá otázka existovala medzi biológmi dlho. Či by si hlodavce obľúbili koliesko aj vo voľnej prírode, alebo či to je len správanie, ktoré možno pozorovať v zajatí.
Nikto však túto otázku podrobnejšie neskúmal, aj keď o potkanoch, ktoré utiekli z klietky do prírody, no vracali sa do záhrady zabehať si, už svojho času v jednom z listov písal slávny Konrad Lorenz. Experiment však nikto nevykonal.
„Keď som uvidela prvú myš, pocítila som extrémne šťastie,“ komentuje pre New York Times svoju štúdiu v odbornom magazíne Proceedings of the Royal Society B Meijerová.
„Nad výsledkami som sa musela smiať, no zároveň ich brať veľmi vážne. Možno je to zábavné zistenie, ale zároveň hovorí o čomsi dôležitom.“
Zvieratá ako ľudia?
Kamery zaznamenali za tri roky až 200-tisíc zvierat. A nielen myši a potkany, koliesko prilákalo napríklad žaby.
Dôležitejšie však podľa magazínu Science je, že zvieratá sa správajú podobne ako človek: cvičia, pretože samotné cvičenie je pre ne zábavné. Zábery ukázali, že si beh na koliesku jednoducho užívajú.
Z laboratórnych experimentov sú dokonca známe prípady, keď pokusné hlodavce museli najskôr prekonať veľké vzdialenosti, aby odblokovali zablokované kolieska. Následne sa vrátili, len aby na nich mohli bežať.
V prípade ľudí je už dlhšie známe, že beh v mozgu aktivuje procesy zodpovedné za odmeňovanie, no nie u každého to funguje rovnako. Podobné by to mohlo byť aj v prípade zvierat.
