BRATISLAVA. Rozpráva sa okolo neho plno konšpiračných mýtov. Americké zariadenie HAARP - High Frequency Active Auroral Research Program malo ovládať počasie aj myšlienky ľudí, malo riadiť družice vo vesmíre aj zostreľovať nepriateľov.
V skutočnosti spoločné výskumné zariadenie Aljašskej univerzity, amerického letectva a námorníctva skúmalo našu ionosféru. Je to vyššia vrstva atmosféry našej planéty, ktorá siaha od šesťdesiatich kilometrov až do kozmu, zhruba do výšky päťsto kilometrov.
Vedci v zariadení za dvestopäťdesiat miliónov dolárov skúmali, ako sa nabité častice správajú v tomto regióne, dokázali však vytvoriť aj umelú polárnu žiaru.
Posledný armádny experiment by však mal podľa magazínu Nature skončiť v polovici júna a v zariadení v súčasnosti nie sú naplánované ďalšie vedecké projekty. Problémom je totiž nedostatok finančných prostriedkov. Ročné prevádzkovanie výskumného strediska stojí približne dva a pol milióna dolárov.
Problémom HAARP-u bola podľa Nature aj kombinácia civilného základného výskumu a požiadaviek armády. Kým vedci chceli skúmať základné fyzikálne procesy v atmosfére našej planéty, vojaci skôr hľadali nové možnosti komunikácie medzi ponorkami či spôsob, ako odstrániť nabité častice po výbuchu jadrovej zbrane.
Aljašské zariadenie nie je jediným svojho druhu. Ionosféra sa skúma aj v portorickom Arecibe, stredisko však prechádza rozsiahlou opravou. Poslednou možnosťou je tak európske výskumné stredisko EISCAT na nórskych Špicbergoch.
