SME

Revolučná vakcína nepotrebuje chladničku

Nová meningitídová vakcína je stabilná aj pri vyšších teplotách a umožní zaočkovať viac ľudí v nedostupných oblastiach za polovičnú cenu.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA/AP)

BRATISLAVA. Ak chcete skladovať vakcíny, potrebujete chlad. Všetky musia byť udržiavané pri teplote dvoch až ôsmich stupňov Celzia, aby si zachovali svoje vlastnosti.

Nová vakcína proti meningitíde však vydrží aj teploty do štyridsať stupňov, a to po dobu štyroch dní. Výsledky testovacej kampane z roku 2012, počas ktorej zaočkovali 155-tisíc ľuďí v africkom Benine, boli publikované v marcovom čísle časopisu Vaccine.

Prečítajte si všetko dôležité o povinnom očkovaní. Kliknite na ockovanie.sme.sk

Míľnik modernej medicíny

História očkovania siaha do konca 18. storočia, keď si anglický lekár Edward Jenner uvedomil, že ľudia pracujúci s dobytkom bývajú imúnni proti pravým kiahňam.

Pri práci s dobytkom sa totiž nakazili kravskými kiahňami, ktoré u ľudí síce vyvolajú ochorenie, no iba s ľahkými príznakmi. Po prekonaní tohto ochorenia a vytvorení imunity sa ale zároveň stali odolnými aj voči pravým kiahňam.

Toto Jennerove pozorovanie a následný pokus, keď osemročného chlapca najskôr zaočkoval proti kravským kiahňam a následne úmyselne nakazil pravými kiahňami, čo ale neprepuklo do ochorenia, dalo základ modernej imunológii a vakcinácii.

Očkovanie sa spolu s objavom antibiotík pokladá za jeden z najväčších úspechov modernej medicíny. Využíva úžasnú vlastnosť nášho imunitného systému – imunologickú pamäť. Imunitný systém si totiž prvé stretnutie s patogénom zapamätá a na opakovanú infekciu sa už pripraví.

Pochopenie funkcie imunitného systému a vynález vakcín umožnili v priebehu minulého storočia vykynožiť viacero infekčných chorôb ako detská obrna, záškrt alebo pravé kiahne.

Ako funguje imunologická pamäť? Po napadnutí organizmu vírusom alebo baktériou špecializované bunky imunitného systému, takzvané dendritické bunky patogén natrávia a malé kúsky z neho - antigény vystavia na svojom povrchu pre T-bunky.

Antigén je molekula schopná vyvolať imunitnú odpoveď. Tieto kúsky dlhé 13 až 17 aminokyselín slúžia na aktiváciu T-buniek. T-bunky potom stimulujú B-bunky, ktoré začnú produkovať protilátky proti danému antigénu a tie cirkulujú dlhodobo v krvnom obehu.

Protilátky majú dvojaký mechanizmus účinku: po opätovnej infekcii sa na daný antigén naviažu a zneutralizujú ho, čo je veľmi vhodné najmä pri toxínoch. Tiež dokážu zobudiť a privolať ďalšie bunky imunitného systému ako monocyty a neutrofily na miesto infekcie. Vakcíny tiež obsahujú antigény, no na rozdiel od naozajstného patogéna nevyvolávajú ochorenie, len stimulujú imunitný systém.

Bez chladenia

Napriek dnešnej cenovej dostupnosti štandardných vakcín Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že 22 miliónov detí nie je dostatočne zaočkovaných.

Z veľkej časti to spôsobuje potreba udržať vakcíny v chlade a s tým spojené logistické problémy. To sa však môže zmeniť.

Nová vakcína MenAfriVac je určená proti baktérii Neisseria meningitides spôsobujúcej zápal mozgových blán. Baktéria je veľmi rozšírená v subsaharskej Afrike, oblasti známej ako meningitídový pás, kde sa ňou každoročne nakazí viac ako 200.-tisíc ľudí.

Je to konjugovaná vakcína – ako antigén v tomto prípade slúži bakteriálny polysacharid. Polysacharidy sú síce špecifické, ale sami o sebe nie sú imunogénne, čiže nedokážu vyvolať imunitnú reakciu. Preto sa kombinujú s proteínmi.

Samotná vakcína sa najprv zamrazí, pričom sa znižuje okolitý tlak. To umožní vode sublimovať priamo z pevného skupenstva do plynného. Takto upravená vakcína je oveľa stabilnejšia a tesne pred použitím sa jednoducho opäť zmieša s vodou. Je to prvá vakcína, pri ktorej Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odsúhlasila použitie bez zabezpečeného konštantného chladenia.

Výrazné zvýšenie dostupnosti očkovania

Táto nová vakcína dokázala zvýšiť dosah očkovania, najmä v odľahlých oblastiach s ťažkým prístupom a nedostatkom elektrickej energie.

Zdravotníckym pracovníkom to umožnilo ostať v týchto oblastiach až tri dni, na rozdiel od predtým každodenného vracania sa do zdravotníckeho centra po nový ľad. Po očkovaní neboli zaznamenané žiadne vedľajšie účinky a rok po očkovacej kampani neboli hlásené z oblasti žiadne prípady meningitídy, čo potvrdzuje bezpečnosť a účinnosť vakcíny.

Ďalšou veľkou výhodou bolo šetrenie nákladov – podľa bulletinu WHO tvorí až polovicu nákladov zabezpečenie chladenia vakcín a ich vynechanie môže zredukovať cenu jednej vakcíny z 0,24 dolára na 0,12 dolára.

To by pri pokračujúcej meningitídovej kampani znamenalo úsporu až dvanástich miliónov dolárov.

Autor pracuje v biomedicínskom výskume.

doi.org/10.1016/j.vaccine.2014.01.038

Autor: Jakub Zmajkovič

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu