SME

Na Jupiteri sa zmenšuje veľká červená škvrna

Slávny útvar v atmosfére najväčšej planéty sa rýchlo zmenšuje. Vedci sa snažia zistiť, prečo.

(Zdroj: NASA/ESA)

HOUSTON, BRATISLAVA. Je to jedna z najznámejších čŕt veľkej planéty Jupiter. Takzvaná Veľká červená škvrna, atmosférický úkaz v atmosfére joviálnej planéty, je dva- až trikrát väčšia ako naša planéta Zem. No teraz sa zmenšuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dokazujú to nové snímky amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktoré vytvoril Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Takzvaná Veľká červená škvrna je vlastne obrovskou anticyklónou, ktorej priemer sa mení. Ešte koncom 19. storočia sa odhadoval na 40- tisíc kilometrov, no keď v rokoch 1979 a 1980 preleteli v blízkosti Jupitera vesmírne sondy Voyager 1 a 2, mala škvrna v priemere približne 22 500 kilometrov.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem rozmerov mení škvrna aj farbu, od bledoružovej po tehlovo červenú. Rýchlosť vetra vo vnútri škvrny dosahuje podľa astronómov z NASA niekoľko stoviek kilometrov za hodinu.

Najnovšie snímky ukazujú, že červená škvrna na Jupiteri je menšia ako kedykoľvek predtým, pričom sa nemení len jej priemer, ktorý dosahuje už len 16 100 kilometrov, ale aj tvar. Červená škvrna sa totiž zaokrúhľuje.

Otázkou teraz je, prečo sa tento útvar scvrkáva rýchlosťou asi tisíc kilometrov za rok.

"Je zjavné, že do škvrny vnikajú veľmi malé víry. Práve tie menia vnútornú dynamiku (vetra) a môžu byť príčinou zrýchlenia jeho zmeny," tvrdí podľa tlačového vyhlásenia NASA Amy Simonová, astronómka Goddardovho centra vesmírnych letov NASA v americkom štáte Maryland.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci teraz plánujú ďalší výskum, ktorý by mal zistiť, čo sa v atmosfére Jupitera vlastne odohráva.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR

Komerčné články

  1. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  2. Kondičný tréner: Motivácia na zmenu nestačí
  3. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  4. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  5. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  6. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  1. Katarína Brychtová: Každý nový začiatok je dobrý
  2. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska
  3. Kondičný tréner: Motivácia na zmenu nestačí
  4. Najlepšia dovolenka s deťmi pri mori: Kam letieť z Košíc?
  5. Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?
  6. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu
  7. Na Marka oharka do jarka
  8. Najlepšie okamihy svojho života zachytené s HONOR 400 Lite
  1. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 19 190
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 599
  3. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 8 927
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 378
  5. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 4 648
  6. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 3 997
  7. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky 3 264
  8. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 3 054
SkryťZatvoriť reklamu