Slováci dosiahli veľký úspech, ich výskum vyšiel v superprestížnom magazíne

Biológovia narazili na fenomén, ktorý vedci poznali iba pri istom víruse.

Kultúra buniek kvasinky Magnusiomyces capitatus. Zafarbené sú jadro, väčší svetlý útvar v bunkách, a mitochondrie, menšie bodky.(Zdroj: PRIF UK/J. NOSEK)

BRATISLAVA. Bola to vlastne náhoda. Slovenskí vedci skúmali drobné organizmy – kvasinky. Medzi nimi aj patogénny druh Magnusiomyces capitatus, ktorý býva bežnou súčasťou našich domácností. Žije napríklad aj v umývačkách riadu.

Tím z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského sa rozhodol, že preskúma ich mitochondriálnu DNA. Vtedy si slovenskí biológovia všimli zvláštny fenomén, o ktorom v prípade týchto mikróbov nikto nikdy nehovoril.

Odohráva sa v okamihu, keď údaje z takzvanej mRNA, ktorá prenáša informácie z DNA, dekódujú takzvané ribozómy. Sú to akési bunkové továrne, ktoré pre samotnú bunku vyrábajú potrebné bielkoviny a riadia sa pritom plánmi z DNA. Práve pri výrobe preskakovali časť pôvodných plánov, čo vedci nazývajú obchádzaním.

Medzinárodný tím

Vďaka medzinárodnej spolupráci s kanadskými vedcami a odborníkmi z SAV a ďalších pracovísk univerzity bola výsledkom štúdia v prestížnom odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences. Jej prvými dvoma autorkami sú slovenské doktorandky Michaela Jakúbková a Eva Hegedüsová.

„Inšpirovali sme sa objavom, ktorý sa stal pred dvadsiatimi piatimi rokmi,“ opisuje biochemik Jozef Nosek, ktorý výskum a experimenty navrhol. „V jednom géne bakteriofága T4 je úsek, ktorý sa počas syntézy proteínu ignoruje. No za tých dvadsaťpäť rokov nebol objavený žiadny podobný element.“

Znamenalo to, že pred desaťročiami narazili vedci v jednoduchom genóme špecializovaného vírusu napádajúceho baktérie na časť, ktorá sa pri tvorbe bielkovín preskakuje. Nikto však nič podobné nevidel pri zložitejších, eukaryotických organizmoch, medzi ktoré patrí aj človek. Až kým si podstatnú anomáliu nevšimol slovensko-kanadský tím.

Výsledkom bolo, že v mitochondriách kvasinky objavili až 81 takýchto zvláštnych elementov. A nielen to, výskumníci zistili, že tieto preskakované miesta sa dokážu šíriť a presúvať do iných génov, pričom sa správajú podobne ako takzvané sebecké gény. Narazili na ne aj pri ďalších druhoch organizmov.

„Podobné elementy sme objavili aj v mitochondriách pekárskej kvasinky,“ vysvetľuje Nosek. „Mobilita do nových miest, rýchle zmeny v sekvencii, ale aj možnosť prepísania do sekvencie proteínu môžu viesť k dramatickým zmenám. Za istých okolností môžu byť pre organizmus výhodné.“

Aj u človeka?

Vedci teraz špekulujú, že podobný fenomén by sa mohol odohrávať aj v tele človeka, dosiaľ naň však nikto nenarazil.

„Je však veľmi pravdepodobné, že podobné elementy budú objavené aj v ďalších organizmoch,“ uzatvára Nosek. „Je možné, že sú aj v ľudskom genóme, len si ich zatiaľ nik nevšimol. Túto sekvenciu genómu poznáme už viac ako desať rokov, no v mori dát musíte vedieť, čo máte hľadať.“

doi: 10.1073/pnas.1322190111

Vedecký stĺpček: Slovenská veda oslavuje

Slovenská veda v apríli oslavovala ďalší úspech. Jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov uverejnil štúdiu tímu Jozefa Noseka.

Štúdia potvrdila už dávnejšie objavený fenomén, pri ktorom ribozómy neprepisujú genetickú informáciu z celej mediátorovej RNA do proteínov, ale vedome jej časť jednoducho „preskočia“. Iba pripomínam, že RNA je molekula, ktorá prenáša genetickú informáciu z DNA na syntézu proteínov, ktorá sa uskutočňuje na ribozómoch.

Nosek so svojím tímom v prestížnom článku špekuluje, že tento fenomén mohol hrať dôležitú úlohu pri evolúcii organizmov, kde mohol byť jedným z nástrojov vzniku obrovskej diverzity proteínov. Napríklad človek nesie vo svojej DNA približne 20-tisíc génov.

Ale keby sa každý gén prepísal iba do jedného proteínu - ako sa pôvodne myslelo - tak by človek mohol mať maximálne 20-tisíc proteínov. Ale opak je pravda a človek má v sebe stovky tisíc rôznych proteínov.

Práve článok slovenského tímu opisuje jeden z mechanizmov, ako je to vôbec možné. Môžeme znova konštatovať, že čím viac vieme, tým viac zisťujeme, koľko toho nevieme. Alebo inak, že čím viac vedomostí máme o procesoch prebiehajúcich v organizmoch, tým viac spoznávame veci, o ktorých existencii iba tušíme.

A to je výzva pre mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú o svojom povolaní - poďte sa venovať vede. Je veľa dôležitých objavov, ktoré iba čakajú na svojich objaviteľov.

Martin Hajduch, biológ


Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami.
  2. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  3. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  4. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  5. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  6. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  7. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  8. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  10. Cíťte sa v priestore príjemne
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 043
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 520
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 281
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 050
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 974
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 913
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 760
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 494
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 055
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 753

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prečo by Plavčan nemal byť ministrom

Peter Plavčan, ktorého si vybrala SNS, mal za sebou kauzy, už keď sa stal členom vlády. Aj keď ďalšie pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

KOMENTÁRE

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.

ŠPORT

Ružomberok potrápil favorita, s Evertonom prehral iba o gól

Jediný gól stretnutia strelil kapitán domácich Leighton Baines.

TECH

Vedci ukázali, aké majú ľudia nezvyčajné sexuálne túžby

Štúdia naznačila, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký.

Neprehliadnite tiež

Vedci z Oregonu po prvý raz v USA upravili gény ľudského embrya

Využili metódu CRISPR, ktorá umožňuje pozmeniť alebo nahradiť časti DNA.

Vedci ukázali, aké majú ľudia nezvyčajné sexuálne túžby

Štúdia naznačila, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký.

Mliečna dráha má cudzí pôvod, ukázali astrofyzici

Nový vesmírny fenomén odhalil, ako sa objavila časť hmoty hmoty v galaxiách.

Antibiotiká netreba vždy dobrať, naznačuje nová analýza

Odborníci spochybnili odveké pravidlo pri užívaní antibiotík. Pacienti by však nemali prerušovať liečbu.