Keby ste si zobrali mikroskop a poriadne sa zahľadeli, vyzeral by asi ako fazuľky. Drobné mesiačiky, ktoré napádajú bunky rôznych zvierat vrátane človeka, parazit Toxoplasma gondii.
Jeho cieľom sú mačky. No aby sa do nich dostal, zvyčajne potrebuje medzihostiteľa. Logickým krokom by boli hlodavce, ale toxoplazma si veľmi nevyberá. Napáda stavovce vo všeobecnosti a nepohrdne ani človekom. A v týchto „nosičoch“ robí celkom vážne zmeny, nezačína sa to iba hlodavcami so sklonmi k samovražde. Toxoplazma si na svoj obraz prerába aj ľudí.
Mení naše správanie, čiastočne dokonca môže upraviť náš výzor či hladinu hormónov v tele. Aj keď v prípade človeka asi skôr nehrozí, že by sa nechal len tak zožrať tigrom alebo nebodaj svojou domácou mačkou, maličký vnútrobunkový prvok významne ovplyvňuje náš život.
Riziko samovraždy
Malého parazita pozná veda už viac ako sto rokov. V roku 1908 narazili Charles Nicolle a Louis Manceaux z Pasteurovho inštitútu v Tunise na maličké organizmy v exkrementoch miestnych hlodavcov.
Pôvodne si mysleli, že ide o iného parazita, no napokon si uvedomili, že narazili na úplne neznámeho tvora. A preto sa oň začali zaujímať.
V priebehu rokov si rôzni výskumníci uvedomili, že tento parazit mení správanie svojich hostiteľov. Presnejšie, svojich medzihostiteľov, keďže cieľom sú mačky a mačkovité šelmy, v ktorých jediných sa môže pohlavne rozmnožovať. Táto toxoplazma je pri svojom správaní celkom trpezlivá, nielenže v truse mačiek jej kúsočky (presne sporozoidy) prežijú až roky – trebárs vo vašej záhrade, ale keď už sa nakazíte, je to prakticky navždy.
Prvý raz si tohto tvora u ľudí všimli koncom tridsiatych rokov. Už od päťdesiatych tušíme, že nákazou môže byť surové mäso i surová zelenina. Podstatne zaujímavejšie je zistenie, čo vlastne tento parazit robí.
„Toxoplazma nás nenápadne prerába na svoj obraz,“ píše český evolučný biológ Jaroslav Flegr pre idnes.cz. „Mení naše správanie, našu psychiku, dokonca i vzhľad našej tváre.“
Minuloročný výskum v magazíne PLoS One ukázal, že tieto jednobunkovce zrejme dokážu meniť mozog – najmä v prípade hlodavcov. Už roky sa pritom vie, že ich zbavuje strachu, dokonca myši a potkany priťahuje pach mačiek. A tieto samovražedné sklony vnáša toxoplazma aj do človeka.
Americkí vedci z univerzity v Marylande preskúmali 45-tisíc dánskych žien. A ich výsledky ukázali, že ak sú ženy nakazené týmto parazitom, výrazne sa aj u nich zvyšuje riziko samovražedného správania.
„Nemôžeme naisto povedať, že T. gondii núti ženy, aby sa zabili,“ tvrdil pred dvomi rokmi v tlačovom vyhlásení svojej univerzity Teodor Postolache, autor štúdie v magazíne Archives of General Psychiatry. „No našli sme prediktívnu spojitosť medzi infekciou pokusmi o samovraždu neskôr v živote.“
