BRATISLAVA. Ten test je vlastne jednoduchý. Vezmete dobrovoľníka, posadíte ho a ukazujete mu rôzne označenia farieb. Chyták je však v tom, že výraz „zelená“ je napísaný trebárs modrou farbou. A červenou bude slovo „hnedá“.
Takýto takzvaný Stroopov test sa zvyčajne používa na skúmanie pozornosti či odhaľovanie niektorých základných problémov mysle. Ale čo by sa stalo, ak by ste farby a jednotlivé označenia nahradili zvukmi? A tiež ich náhodne menili?
Mohli by ste tak otestovať jeden z našich najzákladnejších predsudkov: vraj vždy vopred vieme, čo sa chystáme povedať a naša reč býva dopredu naplánovaná. Podobne ako tím švédskych vedcov by ste zistili, že to tak nie je. V mnohých prípadoch vôbec nevieme, čo hovoríme.
Oklamať hlasom
Ľuďom sa ukazuje výraz označujúci nejakú farbu.
Pozmenená je však farba, výraz modrá je napríklad zelenou farbou.
Vedci teraz púšťali ľuďom do uší zvuk predstavujúci inú farbu, než akú vyslovili.
Uverili, že povedali čosi iné.
Andreas Lind z Lundskej univerzity si vzal takmer osemdesiatku miestnych dobrovoľníkov. Nasadil im na uši slúchadlá a vďaka špecializovanému systému im prakticky okamžite dokázal ich vlastným hlasom prehrávať slovo, ktoré vyslovujú.
V niektorých prípadoch však podľa štúdie v magazíne Psychological Science zamenil zelenú a sivú - vo švédčine grön a gra. Ľudia tak vyslovili jedno slovo, no počuli iné.
Následne odpovedali na jednoduchú otázku: mali určiť, čo vlastne povedali a neskôr odpovedať na niekoľko otázok vedcov.
Ukázalo sa, že dve tretiny dobrovoľníkov si vôbec nevšimli, že im v ušiach zaznelo iné slovo, než to, ktoré vyslovili. A až osemdesiatpäť percent z týchto ľudí neskôr uverilo tomu, že povedalo čosi iné. Zvyšní si síce manipuláciu nevšimli, no mysleli si, že počuli to, čo aj naozaj povedali.
Načúvať hlasu
„Naše výsledky naznačujú, že hovoriaci načúva vlastnému hlasu,“ hovorí v tlačovom vyhlásení Asociácie psychologických vied, ktorá vydáva odborný žurnál s aktuálnym výskumom, Lind. „A ten mu umožňuje určiť význam toho, čo vlastne hovorí.“
Fenomén sa dokonca objavil aj v prípade, keď test podstúpil sám Andreas Lind. Napriek tomu, že poznal metódy testu a vedel, že ho testujú, považoval započuté falošné slovo za veľmi presvedčivé.
„Keď poviete jednu vec, no počujete sa jasne hovoriť čosi iné, je to veľmi intenzívny pocit,“ zdôrazňuje pre magazín Nature.