LONDÝN, BRATISLAVA. Leňochod je špecifický živočích. Okrem toho, že je najpomalším cicavcom na svete, každý deň prespí 15 až 20 hodín. A aby toho nebolo málo, väčšinu svojho života strávi zavesený v korunách stromov dole hlavou.
Zoológovia si doteraz lámali hlavu nad tým, ako vôbec dokáže prežiť. Teraz však vedci z waleskej univerzity v meste Swansea zistili, že leňochody svoj životný štýl zvládajú vďaka špeciálnym zrastom vnútorných orgánov.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Royal Society tieto zrasty zabraňujú, aby žalúdok, pečeň, obličky a dokonca aj črevá či močový mechúr tlačili v polohe dolu hlavou na bránicu leňochoda. Všetky sú dostatočne upevnené na svojom mieste.
„Vďaka extrémne pomalému metabolizmu a nízkoenergetickej strave sú leňochody expertmi na úsporu energie,“ povedala podľa BBC zoologička Rebecca Cliffeová, ktorá tieto cicavce skúmala na Kostarike. „Majú veľmi pomalé trávenie a až tretinu svojej telesnej hmotnosti môžu udržovať v moči a stolici,“ dodala.
Pre cicavca, ktorý trávi veľa času visením dole hlavou a vyprázdňuje sa len raz za týždeň, by bol každý nádych dolu hlavou energeticky veľmi náročný.
„Ľenochody vyriešili tento problém zakotvením orgánov v hrudníku,“ povedala Cliffeová. „Majú mnohonásobné vnútorné zrasty, ktoré nesú hmotnosť žalúdka a čriev, keď je leňochod dole hlavou.“
Ohrozené leňochody sú pomerne nepreskúmané zvieratá. Vedci napríklad stále presne nepoznajú ich prirodzený jedálny lístok ani obľúbené prírodné prostredie.
