SME

Bežné choroby môžu opäť zabíjať, antibiotiká prestávajú zaberať

Nová správa WHO ukazuje, že baktérie čoraz častejšie porážajú aj najsilnejšie antibiotiká, bez ktorých medicína nevie fungovať.

(Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Drobné infekcie či triviálne choroby môžu už čoskoro opäť zabíjať ľudí tak, ako to robili pred vynálezom penicilínu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v novej správe zverejnenej tento týždeň varuje, že ak lekári a pacienti veľmi rýchlo nezmenia svoj prístup k antibiotikám, môže ľudstvo úplne stratiť výhody, ktoré si vydobylo pomocou modernej medicíny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dáta, ktoré WHO zozbierala od viac ako stovky krajín ukazujú, že na celom svete sa rýchlo šíria choroby odolné proti antibiotikám. Zlyhávať už začínajú aj najsilnejšie lieky, takzvané antibiotiká poslednej záchrany.

SkryťVypnúť reklamu

„Bez okamžitej a koordinovanej snahy zúčastnených strán svet smeruje do postantibiotickej éry, v ktorej bežné infekcie a drobné zranenia, ktoré boli desaťročia ľahko liečiteľné, môžu znova zabíjať,“ napísal zástupca riaditeľa WHO Keidži Fukuda v komentári ku správe.

WHO tiež pripomína, že bez účinných antibiotík moderná medicína prakticky nedokáže fungovať. Ich zlyhanie by spôsobilo globálnu zdravotnú krízu a s ňou spojené ekonomické škody.

Starosť o pacienta

Ide o problém aj na Slovensku, potvrdzuje bývalý šéf Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a lekár Ladislav Laho.

Ak sa neprestanú antibiotiká predpisovať v takom veľkom množstve, ako sa to deje dnes, viaceré choroby budú na ne imúnne. „Je to otázka jednej generácie,“ dodáva Laho.

SkryťVypnúť reklamu

Za nadmerným predpisovaním podľa neho nemusí byť zlý úmysel. Na jednej strane lekári nechcú ohroziť pacienta a myslia si, že takto pre neho urobia maximum. Na druhej strane môže ísť podľa neho aj o alibizmus.

Súčasťou problému je aj chýbajúci vývoj menej návratných nových liekov.

Vracia sa kvapavka

Napríklad baktéria Klebsiella pneumoniae, ktorá spôsobuje zápal pľúc a iné nemocničné infekcie, bola v niektorých krajinách odolná proti antibiotikám poslednej záchrany u viac ako polovici pacientov.

Iné baktérie, ktoré spôsobujú infekcie močových ciest, si odolnosť na liečbu dokázali vytvoriť len za 30 rokov od prvého nasadenia antibiotík.

Ďalším veľkým problémom je rýchle šírenie neliečiteľnej kvapavky. Objavila sa napríklad v Británii, Kanade, ale ja v Rakúsku či v Slovinsku. Nejakou formou tejto nebezpečnej pohlavnej choroby sa globálne nakazí milión ľudí za deň.

SkryťVypnúť reklamu

Chýbajú údaje

Choroby odolné na liečbu sa podľa WHO môžu v niektorých krajinách šíriť bez toho, aby sa o tom vedelo aj preto, že nie všetky krajiny majú dobrý systém na sledovanie odolných chorôb. To spôsobuje problémy nielen pri liečbe, ale aj pri vyhodnocovaní globálneho nárastu odolnosti chorôb.

„Vidíme hroznú mieru odolnosti proti antibiotikám, kamkoľvek sa pozrieme. Vrátane detí liečených z podvýživy v Nigeri a ľudí na chirurgických oddeleniach v Jordánsku,“ citoval Science Jennifer Cohnovú z organizácie Doktori bez hraníc.

Lekári na problém upozorňujú dlhodobo, no systémové zmeny v prístupe k antibiotikám nenastali. Bývalá riaditeľka WHO Harlem Brundtlandová už v roku 2000 označila problém za globálnu krízu.

WHO aj vtedy vypracovala o problematike veľkú správu, ktorá však vyšla v deň útoku na Svetové obchodné centrum.

SkryťVypnúť reklamu

Od začiatku storočia sa výskum odolnosti chorôb proti antibiotikám pohol len málo. WHO ponúka rovnaké tradičné rady.

Lekári by mali vynaložiť viac snahy, aby zabránili šíreniu infekcií v nemocniciach a antibiotiká by mali predpisovať len v nevyhnutných prípadoch. Ľudia by zas mali liečbu brať vážne a vždy dobrať celé predpísané balenie.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu