Je 20. júl v roku 1969. Kozmický Orol pomaly zostupuje k šedivému povrchu, ktorý pokrýva sieť rôzne veľkých kráterov. Misia Apollo 11 sa práve blíži ku svojej kľúčovej a možno aj najnebezpečnejšej fáze, dosadnutiu lunárneho modulu na povrchu našej prirodzenej družice.
Ak sa to podarí, človek konečne vystúpi na Mesiac, iné teleso v ohromnom vesmíre. Stane sa kozmickým cestovateľom.
John Houbolt (10. apríl 1919 – 15. apríl 2014) stojí v miestnosti nad riadiacim strediskom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír. Nervózne pozerá nadol a sleduje, ako celá operácia prebieha.
Pred ním sedí rovnako nervózny Wernher von Braun, nemecký inžinier a otec nosnej rakety Saturn 5. Jeho kolega a zároveň najväčší protivník myšlienky, ako by sa astronauti mali vrátiť z Mesiaca domov.
„Keď sa podarilo pristátie a modul dosadol na mesačný povrch, všetci sme vyskočili a začali tlieskať," spomínal pre NASA Houbolt. „A von Braun, ktorý v miestnosti sedel predo mnou, sa otočil, ukázal mi znak OK a povedal: Ďakujem ti, John. To bola asi najväčšia odmena, akú som kedy dostal."
Stretnúť sa na obežnej dráhe
John Houbolt sa narodil krátko po prvej svetovej vojne, v apríli v roku 1919 v mestečku Altoona v štáte Iowa. Po inžinierskom titule z Ameriky sa rozhodol pre ďalšie štúdium v Európe a doktorát získal na prestížnej švajčiarskej Spolkovej vysokej technickej škole v Zürichu. No to už viac ako desaťročie pracoval v NACA, americkom predchodcovi neskoršej NASA.
Stal sa súčasťou tímu, ktorý začiatkom šesťdesiatych rokoch začal vytvárať program Apollo. Jeho kľúčovým problémom bolo nielen to, ako dostať ľudí na Mesiac. Ale najmä ako ich bezpečne vrátiť späť na Zem.
Nápadov bolo hneď niekoľko, aj keď niektoré pripomínajú skôr vedeckú fantastiku. Napríklad vytvoriť dve vesmírne rakety, prvú, ktorá by astronautov vyniesla k nášmu kozmickému sprievodcovi a druhú, rovnako obrovskú, ktorú by následne ľudia použili na návrat späť.
Wernher von Braun zase presadzoval myšlienku, aby obrovská nosná raketa poslala ľudí zo Zeme na Mesiac, tam by táto raketa pristála na svojom chvoste a napokon znovu odštartovala z Mesiaca a letela späť na Zem.
„Chceli bez žiadnej ďalšej pomoci poslať zariadenie veľké ako raketa Atlas na Mesiac a nechať ho pristávať pospiatky," spomínal Houbolt podľa Space.com. „Povedal som im, že to sa jednoducho nedá urobiť."