Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Keď túto misiu pripravovali, použili najmodernejšie zariadenia, aké boli vtedy k dispozícii. Vesmírna sonda ISEE-3 komunikovala pomocou mikrovĺn, dáta zo Slnka zbierala každých štyridsať minút. Dnes je jej komunikácia zastaraná a súčasné kozmické sondy sledujúce našu hviezdu majú desaťtisícnásobne rýchlejšie prístroje.
Aj napriek tomu je táto kozmická misia ISEE-3 (International Sun/Earth Explorer), neskôr ICE (International Cometary Explorer) jednou z najúspešnejších spoločných misií amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír a Európskej vesmírnej agentúry.
Sonda, ktorá odštartovala v auguste 1978, bola prvou, ktorá študovala solárny vietor - prúd nabitých častíc z našej hviezdy - a hľadala odpovede na vzťahy medzi Zemou a Slnkom.
Neskôr, v roku 1984 dostala novú úlohu a o rok nato preletela chvostom kométy 21P/Giacobini-Zinner - ako vôbec prvé vesmírne zariadenie, ktoré sa priblížilo ku kométe a zbieralo vedecké údaje. V marci v roku 1986 preletela sonda okolo Halleyho kométy. A funguje dodnes.
Vesmírne zariadenie sa v auguste tohto roku priblíži k Zemi a bude k našej planéte najbližšie od svojho štartu. A aj keď dnes už máme oveľa výkonnejšie prístroje i sondy, ISEE-3 stále funguje - i keď inžinieri podľa NASA netušia, ako dobre.
Autor: NASA
