BRATISLAVA. Pred rokom namierila vesmírna sonda Cassini prístroje na najvzdialenejší z veľkých a jasných prstencov Saturna.
Rutinné zábery prstenca A však astronómov prekvapili: všimli si na nich zvláštnu anomáliu, akúsi rozsiahlu brázdu. Podľa novej štúdie v magazíne Icarus je najpravdepodobnejším vysvetlením rodiaci sa asi polkilometrový mesiac. Kým nedostane oficiálny názov, vedci ho prezývajú Peggy.
„Nikdy predtým sme nič podobné nevideli,“ hovorí podľa tlačového vyhlásenia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) prvý autor štúdie Carl Murray. „Možno sa pozeráme na zrodenie, okamih, keď takýto objekt opúšťa prstenec a stáva sa skutočným mesiacom.“
Saturn má dnes viac ako šesťdesiat známych sprievodcov. Odborníci predpokladajú, že takéto telesá zložené najmä z ľadu sa zrodili práve v prstencoch a postupne sa dostali na svoje súčasné obežné dráhy. Najväčší z nich, Titan, je dokonca väčší ako planéta Merkúr.
„Hypotéza hovorí, že kedysi dávno mal Saturn podstatne masívnejší systém prstencov. A z neho sa mohli zrodiť aj väčšie mesiace,“ dodáva Murray. „Ako na okraji vznikali jednotlivé mesiace, ochudobňovali prstence. Takže tie mesiace, ktoré sa vyformovali najskôr, sú najväčšie a najvzdialenejšie.“
Nový mesiac je príliš drobný na to, aby sa priamo ukázal na snímkach kozmickej sondy. No v roku 2016 sa Cassini priblíži k prstencu A a Peggy preštuduje.
