BRATISLAVA. David Bennett mal vlastne šťastie. Keď sa spolu so svojím tímom zahľadel na ďalekú hviezdu, uvideli, ako popred vesmírne teleso prechádza iný objekt.
V skutočnosti nebol sám, teleso sprevádzalo ešte čosi, čo sa javilo ako dvetisícnásobne menšia kozmická záhada. Astronómovia mohli vďaka takzvanej gravitačnej šošovke naraziť na prvý ďaleký exomesiac - mesiac pri planéte, ktorá nepatrí do našej slnečnej sústavy.
Problémom je, že prakticky nejestvuje spôsob, ako nález potvrdiť.
Mesiac verzus planéta
Dnes poznáme približne 1700 exoplanét a je rozumné predpokladať, že majú aj svoje mesiace.
Dodnes takýto mesiac astronómovia neobjavili.
Teleso v systéme MOA-2011-BLG-262 môže byť prvým.
„Nebudeme mať znovu šancu pozorovať tohto kandidáta na exomesiac,“ hovorí v tlačovom vyhlásení amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bennett. „No môžeme očakávať viac takýchto neočakávaných nálezov.“
Vedci využili podľa štúdie v odbornom magazíne Astrophysical Journal ďalekohľady v Austrálii a na Novom Zélande.
Všimli si, že keď neznáme teleso prechádzalo popred vzdialenejšiu hviezdu, žiarenie z nej sa trochu rozjasnilo. Následne sa rozjasnilo ešte o malý kúsok, čo znamená, že popred slnko v skutočnosti prešli až dva objekty.
Buď ďaleká a slabá hviezda s planétou osemnásťkrát väčšou ako je Zem, alebo bližšia zblúdilá exoplanéta ešte väčšia ako Jupiter aj spolu so svojím mesiacom.
