BRATISLAVA. Dieťa z rozhádanej rodiny, ktorá prežívala v ťažkých ekonomických podmienkach si so sebou v živote neponesie len psychickú traumu či zhoršenú imunitu.
Nový výskum ukazuje, že stres v detstve zasahuje človeka na bunkovej úrovni. Americkí vedci pri skúmaní DNA deväťročných chlapcov vyrastajúcich v nepriaznivom prostredí zistili, že deti vystavené stresu majú výrazne kratšie teloméry ako deti z priaznivého prostredia.
Teloméry sú krátke úseky špecializovanej DNA, ktoré chránia chromozómy pri delení bunky. Bežne sa skracujú s postupujúcim vekom a predpokladá sa, že ich zmenšovanie je jedným z hlavných mechanizmov prirodzeného starnutia. Výsledky štúdie zverejnil vedecký časopis PNAS.
Rozdiely sú veľké
„Neprekvapuje ma, že sme tento vzťah našli, povedal pre The Scientist Daniel Notterman z Pensylvánskej štátnej univerzity, ktorý sa na výskume podieľal. „Prekvapuje ma však jeho význam,“ dodáva. Deti z najhoršieho prostredia mali teloméry až o 40 percent kratšie ako ich rovesníci z najlepšieho prostredia. Skrátenie telomér je pre súčasnú medicínu nezvratné.
Zároveň sa ukázalo, že vplyv prostredia môže ešte zvýrazniť genetická predispozícia. Stresové faktory z okolia môžu DNA niektorých detí ovplyvniť zásadne, zatiaľ čo iné sú proti vonkajším vplyvom odolnejšie.
