SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Nositeľ Nobelovej ceny: Klíma je kľúčový problém storočia

Klimatológ Christopher Field chce presvedčiť všetky krajiny, aby sa zapojili do rozhovoru o klimatických zmenách.

Predseda IPCC Rajendra Pachauri (zľava) a spolupredseda druhej pracovnej skupiny IPCC Christopher Field (sprava).Predseda IPCC Rajendra Pachauri (zľava) a spolupredseda druhej pracovnej skupiny IPCC Christopher Field (sprava). (Zdroj: SITA/AP)

Roky sa venujete problematike klimatických zmien. V marci ste viedli druhú pracovnú skupinu Medzivládneho panela o zmene klímy v Jokohame. K čomu ste sa dopracovali?

Výsledky správy by som zhrnul do troch základných bodov. Hlavným je, že zmena klímy neustále prebieha a dopady zmien, ktoré už nastali sú ďalekosiahle a vážne. Po druhé, riziká neustáleho rastu objemu emisií, ktoré majú rovnako vážne, ďalekosiahle a nezvratné dopady sú oveľa väčšie, než pre budúcnosť ambiciózne investície určené na ich zníženie. V neposlednom rade adaptácia a zásadné obmedzenie emisií sa môžu rozvíjať spoločne ako súčasť širšej stratégie na vybudovanie spoločností plných života a silnejších ekonomík. IPCC predovšetkým posudzuje odbornú literatúru. Našim cieľom je poskytnúť jasné dôkazy jednotlivcom, podnikom a vládam tak, aby sa vedeli na základe nich čo najlepšie rozhodnúť, aké ďalšie kroky podniknú.

Christopher Field
  • študoval biológiu na Harvarde a Stanforde
  • na Stanfordskej univerzite pôsobí ako profesor a riaditeľ Oddelenia globálnej ekológie
  • v roku 2007 získal Nobelovu cenu za mier (ocenený bol spolu s ďalšími 24 vedcami za prácu v rámci IPCC)
  • v súčasnosti okrem iného pôsobí ako spolupredseda druhej pracovnej skupiny IPCC

Ako zmena klímy ovplyvní našu budúcnosť?

Už sme mali možnosť vidieť efekty klimatickej zmeny na Zem a mnohé aspekty ľudského života. Tie najvýznamnejšie riziká sa však líšia v závislosti od miesta. Medzi kľúčové záležitosti v Európe patria čoraz vyššie letné horúčavy a povodne. Na juhu je závažným problémom sucho a ničivé požiare. Mnohé z týchto rizík sú globálne, pretože faktory ako migrácia a medzinárodné trhy menia regionálne problémy práve na globálne.

Kedy sa začali klimatické zmeny? Kedy si ich ľudia začali uvedomovať?

Ranný výskum klimatických zmien začal pred viac ako 100 rokmi, teda približne v čase, keď ľudia pochopili podstatu skleníkového efektu. Rozšírené obavy o rizikách zmien klímy sa začali objavovať v 1980 a formálnu podobu získali v roku 1992 v Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy.

Kedy začalo byť globálne otepľovanie skutočným problémom pre ľudstvo a čím bolo spôsobené?

V priebehu minulého storočia sa zemeguľa zohriala o niečo menej ako 1 °C. Účinky tohto oteplenia sú viditeľné po celom svete. Skutočný problém spočíva v tom, že sa zmenili kurzy niektorých druhov extrémnych javov, akými sú napríklad horúčavy, suchá, silné zrážky, požiare a búrky. Všetky tieto udalosti spôsobili veľké straty na životoch a boli taktiež nesmierne ekonomicky nákladné.

Prečítajte si tiež:

Aké by mali byť naše prvé kroky, aby sme sa pokúsili aspoň zmierniť globálne otepľovanie?

Zmena klímy je jedným z najväčších problémov 21. storočia. Ďalší rast objemu emisií povedie k vysokým rizikám, ktorých dopady sú vážne, ďalekosiahle a nezvratné. Ambiciózne investície do zásadného obmedzenia emisií môžu výrazne prispieť k zníženiu týchto rizík. Taktiež ambiciózne investície do adaptácie môžu pomôcť ľuďom a ekosystémom čo možno najúčinnejšie riešiť klimatické zmeny, ktorým sa už nedá vyhnúť.

Vedci panelu OSN zverejnili osem dôvodov, na základe ktorých je možné sa obávať globálneho otepľovania. Ktorý z nich podľa vás najviac ohrozuje ľudstvo?

Podľa môjho názoru sú všetky dôvody rovnako vážne. Jeden z dôležitých odkazov našej správy je, že poradie hrozieb závisí nielen od špecifík hrozby, ale aj od hodnôt a cieľov jednotlivca.

Počas svojej kariéry ste sa zameriavali najmä na environmentálne problémy. Čo by ste ešte chceli dokázať a ovplyvniť? Čo považujete stále za svoj hlavný cieľ?

Mojím cieľom je, aby sa všetky štáty sveta zapojili do vážneho, čestného a trvalého rozhovoru o klimatických zmenách a nachádzali spoločné riešenia. Verím, že v prípade, ak majú ľudia a spoločnosti k dispozícii správne informácie, sú schopní robiť aj správne rozhodnutia.

Riziká vyplývajúce z pokračujúcej zmeny klímy

  • Pobrežné záplavy budú spôsobia rozsiahle škody na majetku aj životoch
  • Niektorí ľudia budú kvôli otepľovaniu, suchám a búrkam trpieť hladom
  • Veľké mestá zničia záplavy.
  • V dôsledku nedostatku vody sa prehĺbi chudoba na vidieku.
  • Nevyspytateľné počasie (silné búrky) môže poškodiť napríklad rozvody elektriny a vodovodné potrubia
  • Otepľovanie skomplikuje život rybám a morským živočíchom
  • Ohrozené budú aj suchozemské živočíchy čo ovplyvní aj ľudí, ktorí sú od nich závislí
  • V mestách budú zabíjať horúčavy, obete budú najmä medzi staršími a deťmi
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Občania boli veľmi zodpovední, hodnotí Naď. Spokojný je aj Matovič (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 43 843. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Policajná eskorta a príslušníci Národnej kriminálnej agentúry privádzajú vysokého postaveného policajného funkcionára Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na pojednávanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Komentár Tomáša Prokopčáka

Prevrat na STU

Na Slovenskej technickej univerzite sa pokúsia odvolať rektora.

Tomáš Prokopčák.
Zdravotníci v nemocnici v Kyjove.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik