Turecku prekáža sloboda slova. Preto dňa 21. marca zablokovalo sociálnu sieť Twitter. Technická realizácia zákazu je pritom jednoduchá.
Jej podstata spočíva v zmene odpovedí systému, ktorý prekladá doménové mená (napríklad twitter.com) na IP adresy (napríklad 199.16.156.38). Turecké servery tak odpovedajú IP adresou, na ktorej nenájdete sociálnu sieť, ale štátny server informujúci o jej zákaze.
Ako si pomôcť?
Na obídenie tohto zákazu postačí v nastavení siete vášho zariadenia nastaviť adresu DNS serveru, ktorý odpovedá správne. Takými sú napríklad DNS servery Googlu alebo projektu OpenDNS.
Práve tie začali tureckí aktivisti propagovať sprejovaním na steny. Na stenách tureckých budov sa tak začali objavovať nasprejované nápisy ako 8.8.8.8 či 8.8.4.4 aj spolu s krátkym vysvetlením, že ide o adresy necenzúrovaných DNS serverov.
Ľudia si medzi sebou rýchlo začali vymieňať návody, ako zmeniť nastavenie svojich systémov. Aktivita tureckých užívateľov siete vďaka tomu neutíchla.
Turk Telekom preto dňa 29. marca blokovanie pritvrdil a pristúpil k ďalšiemu kroku. Využil vlastnosti systému BGP, ktorý zabezpečuje smerovanie internetovej prevádzky na globálnej úrovni.
Ten na podobný účel použili v známom prípade z roku 2008, keď Pakistan blokoval službu Youtube. Chybným nastavením ho vtedy Pakistan na viac ako hodinu zablokoval pre celý svet.
Cenzúrované servery
Turk Telekom teraz smeruje spojenia takým spôsobom, že dorazia na cenzúrované servery namiesto necenzúrovaných, kam mali pôvodne namierené.
Aktivistom však môže v boji s cenzúrom pomôcť ústavný súd, ktorý v stredu 2. apríla rozhodol, že blokovanie sociálnej siete porušuje slobodu slova.
Ten už rozhodnutie poslal tureckému telekomunikačnému úradu a ministerstvu dopravy, pod ktoré spadajú aj telekomnunikácie.
Autor je riaditeľom bezpečnostnej spoločnosti Citadelo.
Autor: Tomáš Zaťko
