BRATISLAVA. Postup vedcov bol relatívne jednoduchý. Najskôr zobrali dáta z kozmického gama-ďalekohľadu Fermi a postupne v údajoch zo srdca Mliečnej cesty začali odoberať známe zdroje žiarenia.
Na konci, po odstránení všetkých stôp po možných supernovách, binárnych hviezdnych systémoch, pulzaroch i interagujúcich časticiach v medzihviezdnom plyne zostal exces, ktorý nezodpovedal žiadnemu z týchto zdrojov. No žiarenie bolo konzistentné s hypotézou, že je následkom po tmavej hmote.
Tmavá hmota tvorí takmer 27 percent známeho vesmíru. Je jej päťnásobne viac než hmoty, ktorú bežne okolo seba vidíme - vrátane stolov a stoličiek, stromov, hviezd či planét. Predpokladá sa, že by ju mohli tvoriť takzvané WIMP-y, slabo interagujúcu hmotné častice a teoretici navrhujú viacero ich druhov.
Zvláštny signál
Astronómovia sa zahľadeli na gama žiarenie z centra našej galaxie. Vytvorili akúsi mapu a tá im ukázala neznámy zdroj žiarenia.
„Nové mapy nám umožnili analyzovať exces a testovať konvenčnejšie vysvetlenia, ako dosiaľ neobjavené pulzary či kolízie kozmického žiarenia v oblakoch plynu" hovorí v tlačovom vyhlásení amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) astrofyzik Dan Hooper.
„No ten signál sme nemohli vysvetliť navrhovanými alternatívami a súhlasí s predpoveďami veľmi jednoduchých modelov tmavej hmoty."
Objaviť v LHC?
Vedci podľa štúdie v odbornom magazíne Physical Review D narazili na exces s energiami medzi 1 až 3 GeV, ktorý sa vyskytoval až do vzdialenosti 5-tisíc svetelných rokov od stredu našej galaxie.
Tomu by zodpovedala anihilácia častíc tmavej hmoty s hmotnosťami medzi 31 až 40 GeV.
Ak je to pravda, potom by takéto častice mohol objaviť aj Veľký hadrónový urýchľovač neďaleko Ženevy.
