SME
Utorok, 3. august, 2021 | Meniny má JergušKrížovkyKrížovky

Mikróby takmer vyhladili našu planétu

Za najväčšie vymieranie v dejinách našej planéty môže evolučný úspech drobných jednobunkovcov.

Potomkovia mikróbov, ktoré takmer vyhubili pozemský život, žijú dodnes.Potomkovia mikróbov, ktoré takmer vyhubili pozemský život, žijú dodnes. (Zdroj: FOTOLIA)

BRATISLAVA. Bola to globálna katastrofa. Obdobie, keď život na našej planéte takmer úplne zmizol, vyhynulo deväťdesiat percent všetkých druhov a trvalo desiatky miliónov rokov, kým sa rozmanitosť organizmov vôbec dostala na pôvodnú úroveň.

Jestvuje viacero hypotéz, prečo sa pred zhruba 252 miliónmi rokov život na našej planéte takmer skončil.

Za hlavného vinníka sa zvyčajne považuje ohromná vulkanická činnosť, ktorej dôsledkom bolo veľké permské vymieranie. Mali po nej zostať kyslé oceány, prehriata planéta a kolaps ekosystémov vrátane konca stámiliónročnej éry trilobitov.

Nový výskum však naznačuje, že vinníka by sme nemali hľadať v obrovských sopkách. Na jeho odhalenie by sme potrebovali mikroskop: dôvodom rozsiahlych zmien a vymierania druhov môžu byť jednobunkové organizmy – archey, ktorým sa začalo extrémne dariť.

Nárast uhlíka

Fakty
Permské vymieranie

Nastalo pred približne 250 miliónmi rokov.

Vymrelo takmer 90 percent všetkých druhov.

Okysľovali sa moria, chýbal v nich kyslík a oteplilo sa.

„Povedal by som, že permské vymieranie bolo okamihom, keď bol život najbližšie k svojmu vyhladeniu,“ hovorí pre agentúru Reuters Greg Fournier, spoluautor výskumu v odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.

„A bolo to naozaj blízko. Iba pár druhov prežilo a mnohé zrejme náhodou.“

Výpočty vedcov naznačujú, že vtedajšie veľké vulkanické erupcie pravdepodobne na území dnešnej Sibíri nepostačovali na vytvorenie všetkého uhlíka, ktorý odborníci nachádzajú v sedimentoch.

Navyše nárast tohto uhlíka nezodpovedá matematickým modelom, ktoré berú do úvahy sopečnú činnosť - okamžitý prudký nárast oxidu uhličitého by totiž pokračoval postupným poklesom. Sedimenty však hovoria o rýchlom, no postupnom náraste.

„To naznačuje mikrobiálnu expanziu,“ vysvetľuje Fournier podľa tlačového vyhlásenia Massachusettského inštitútu technológií. „Nárast populácie mikróbov je jedným z mála fenoménov, ktoré dokážu exponenciálne produkovať uhlík.“

Klimatická zmena

Vulkány však podľa výskumu zohrali kľúčovú úlohu. Rozsiahle explózie dodali mikróbom rodu Methanosarcina dostatok niklu, ktorý je zásadným prvkom pri ich metabolizme.

Práve dostatok niklu, čo ukázali morské sedimenty v Číne, a dva nové gény získané od iných baktérií otvorili jednobunkovcom cestu k ohromným množstvám dovtedy nepožívateľnej organickej hmoty na dne morí.

Výsledkom ich trávenia bola extrémna produkcia metánu, ktorý sa dostával do atmosféry našej planéty. Nasledovala globálna klimatická zmena, ktorej sa život nedokázal prispôsobiť.

„Kľúčovým výsledkom je zistenie, že prírodné prostredie je citlivé na evolúciu mikrobiálneho života,“ dodáva prvý autor štúdie Daniel Rothman.

doi: 10.1073/pnas.1318106111

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Napadnutá loď sa plaví pod libérijskou vlajkou.

Súboj Iránu s Izraelom sa čoraz častejšie odohráva na mori.


19 h

Na tvári mal mať stopy po bití.


TASR 1 h

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 392-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 541 obetí.


a 4 ďalší 10 h

Neprehliadnite tiež

Biela časť na zábere je polárna čiapka na juhu Marsu. Tvorí ju zmrazená voda a oxid uhličitý.

Objav jazera hlásili v roku 2018.


19 h
Dvojica ruských kozmonautov Oleg Novickij a Piotr Dubrov, ktorí uskutočnili v stredu 2. júna 2021 výstup do voľného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Výstup súvisel s prípravou na príchod nového ruského modulu.

Prevádzku ruského segmentu na ISS chce Rusko ukončiť v roku 2028.


TASR 31. júl