Mikróby takmer vyhladili našu planétu

Za najväčšie vymieranie v dejinách našej planéty môže evolučný úspech drobných jednobunkovcov.

Potomkovia mikróbov, ktoré takmer vyhubili pozemský život, žijú dodnes.(Zdroj: FOTOLIA)

BRATISLAVA. Bola to globálna katastrofa. Obdobie, keď život na našej planéte takmer úplne zmizol, vyhynulo deväťdesiat percent všetkých druhov a trvalo desiatky miliónov rokov, kým sa rozmanitosť organizmov vôbec dostala na pôvodnú úroveň.

Jestvuje viacero hypotéz, prečo sa pred zhruba 252 miliónmi rokov život na našej planéte takmer skončil.

Za hlavného vinníka sa zvyčajne považuje ohromná vulkanická činnosť, ktorej dôsledkom bolo veľké permské vymieranie. Mali po nej zostať kyslé oceány, prehriata planéta a kolaps ekosystémov vrátane konca stámiliónročnej éry trilobitov.

Nový výskum však naznačuje, že vinníka by sme nemali hľadať v obrovských sopkách. Na jeho odhalenie by sme potrebovali mikroskop: dôvodom rozsiahlych zmien a vymierania druhov môžu byť jednobunkové organizmy – archey, ktorým sa začalo extrémne dariť.

Nárast uhlíka

Fakty
Permské vymieranie

Nastalo pred približne 250 miliónmi rokov.

Vymrelo takmer 90 percent všetkých druhov.

Okysľovali sa moria, chýbal v nich kyslík a oteplilo sa.

„Povedal by som, že permské vymieranie bolo okamihom, keď bol život najbližšie k svojmu vyhladeniu,“ hovorí pre agentúru Reuters Greg Fournier, spoluautor výskumu v odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.

„A bolo to naozaj blízko. Iba pár druhov prežilo a mnohé zrejme náhodou.“

Výpočty vedcov naznačujú, že vtedajšie veľké vulkanické erupcie pravdepodobne na území dnešnej Sibíri nepostačovali na vytvorenie všetkého uhlíka, ktorý odborníci nachádzajú v sedimentoch.

Navyše nárast tohto uhlíka nezodpovedá matematickým modelom, ktoré berú do úvahy sopečnú činnosť - okamžitý prudký nárast oxidu uhličitého by totiž pokračoval postupným poklesom. Sedimenty však hovoria o rýchlom, no postupnom náraste.

„To naznačuje mikrobiálnu expanziu,“ vysvetľuje Fournier podľa tlačového vyhlásenia Massachusettského inštitútu technológií. „Nárast populácie mikróbov je jedným z mála fenoménov, ktoré dokážu exponenciálne produkovať uhlík.“

Klimatická zmena

Vulkány však podľa výskumu zohrali kľúčovú úlohu. Rozsiahle explózie dodali mikróbom rodu Methanosarcina dostatok niklu, ktorý je zásadným prvkom pri ich metabolizme.

Práve dostatok niklu, čo ukázali morské sedimenty v Číne, a dva nové gény získané od iných baktérií otvorili jednobunkovcom cestu k ohromným množstvám dovtedy nepožívateľnej organickej hmoty na dne morí.

Výsledkom ich trávenia bola extrémna produkcia metánu, ktorý sa dostával do atmosféry našej planéty. Nasledovala globálna klimatická zmena, ktorej sa život nedokázal prispôsobiť.

„Kľúčovým výsledkom je zistenie, že prírodné prostredie je citlivé na evolúciu mikrobiálneho života,“ dodáva prvý autor štúdie Daniel Rothman.

doi: 10.1073/pnas.1318106111

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 023
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 688
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 312
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 341
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 676
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 540
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 212
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 812
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 549
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 699

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop