Zmena klímy sa už zvrátiť nedá

Meniacu sa planétu potvrdzuje čoraz väčší súbor dôkazov, problémy budú mať aj ľudia.

Čakajú nás výraznejšie extrémy počasia. Niektoré krajiny by sa mali pripraviť na záplavy, iné skôr na suchá.(Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Klíma Zeme sa výrazne mení a otepľovanie planéty má priamy ničivý vplyv nielen na ekosystémy koralov či ľadovce, ale aj na ľudské spoločenstvá.

Človek už proces nedokáže zastaviť, vedel by ho len zmierniť alebo sa prispôsobiť tak, aby sa vyhol najhorším dôsledkom. Napriek tomu nie je spoločnosť na zvládanie extrémov počasia takmer vôbec pripravená.

To sú hlavné zistenia novej správy Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC), ktorú vedci zverejnili v pondelok. Na druhej časti piatej z takýchto správ pracovali stovky autorov a zahŕňa spojený výskum z tisícov vedeckých štúdií. IPCC vydáva aktualizovanú správu o zmene klímy raz za sedem rokov.

Nové problémy

Objem výskumu vedcov, ktorí sledovali dosahy klimatickej zmeny, sa medzi rokmi 2005 a 2010 viac ako zdvojnásobil. Správy panelu sú akési zhrnutia, ktoré sumarizujú vedecké poznatky odborníkov.

Tí súčasnú správu rozdelili na tri časti, prvú o fyzikálnom pozadí zmien zverejnili na jeseň minulého roka, aktuálna časť opisuje vplyvy zmien na planétu. Záverečnú časť správy uvoľnia vedci o mesiac a bude hovoriť o tom, ako by sa dali obmedziť emisie skleníkových plynov.

Najväčším prekvapením aktuálnej správy je jazyk. Ten je vágnejší v konkrétnych globálnych predpovediach ako predošlé verzie.

Zameriava sa skôr na podrobnejší opis znakov otepľovania a nie na presné globálne predpovede veľkosti zmien.

„Nezáleží na tom, či auto narazí do steny pri rýchlosti 70 alebo 80 kilometrov za hodinu, pripútaní by ste mali byť tak či onak,“ cituje New Scientist Davida Karolyho z univerzity v Melbourne.

IPCC zdôrazňuje, že všetky doteraz skúmané vplyvy, napríklad okysľovanie povrchových vôd, väčší výskyt prívalových dažďov a dlhšie obdobia tepla a sucha, sa potvrdzujú.

Oteplenie spôsobí ohrozenie celých ekosystémov a vynúti si presun tisícov druhov morských aj suchozemských druhov zvierat, čo môže mať nepredvídateľné následky. Človeka však prudká zmena klímy ohrozí aj priamo.

Za posledných sedem rokov sa ukázalo, že otepľovanie zasiahne poľnohospodárstvo a infraštruktúru ešte ničivejšie, ako sa dosiaľ predpokladalo.

Niektoré extrémne modely hovoria, že medzi rokmi 2030 a 2049 môže výnos vybraných plodín klesnúť pre suchá a vysoké teploty približne o štvrtinu.

„Negatívne vplyvy otepľovania na pšenicu môžeme pozorovať takmer všade na svete, pri kukurici je to podobné,“ tvrdí podľa britského denníka Guardian profesor Stanfordovej univerzity David Lobella. „Dosah zatiaľ nie je výrazný, ale jasne odhaľuje trend, ktorý je dosť silný na to, aby sme ho cítili v budúcnosti,“ dodal akademik študujúci potravinovú bezpečnosť.

Ľudstvo nie je pripravené

Ďalším problémom je zle pripravená fyzická aj politická infraštruktúra. Pri dlhotrvajúcich suchách sa napríklad môže stať, že skolabuje aj zásobovanie energiou, lebo voda dôjde aj elektrárňam.

Na otepľovanie vlády nemyslia ani pri budovaní nových potrubí či ciest, ktoré budú znášať extrémnejšie výkyvy počasia.

Príkladom je napríklad subsaharská Afrika, ktorá môže v ďalších desaťročiach očakávať veľké suchá, ale aj nezvyčajne intenzívne prívalové dažde. Záplavy by pripravili o domovy tisíce ľudí, sucho by naopak spôsobilo lokálny hlad.

Problémy majú aj bohatí

Vedci pritom nevedia predpovedať, ktorý z extrémnych prípadov nastane. Vedia len to, že riziko oboch narastá.

Kľúčovým zdrojom v tomto prípade je pripravená a dobre fungujúca vláda, ktorá dokáže na situáciu rýchlo zareagovať.

„Môžete situáciu zvládnuť, ak vás nezmôže korupcia, vojenské roztržky či zlá verejná správa,“ citoval New Scientist klimatologičku Jean Palutikofovú z Griffithovej univerzity.

Vedci upozorňujú, že pružné mechanizmy nechýbajú len chudobným krajinám, ale aj v rozvinutom svete.

Klimatológ: Musíme sa prispôsobiť

Štáty sa na opatreniach nedohodnú, musíme s oteplením žiť, tvrdí klimatológ JOZEF PECHO z Akadémie vied ČR.

Nová správa viac rieši to, ako sa otepľovaniu prispôsobiť. Je to pre IPCC a nové smerovanie?

Myslím, že nie ani tak nové ako skôr nevyhnutné. Keďže globálna dohoda o znižovaní emisií skleníkových plynov je nedohľadne, IPCC investuje viac úsilia do návrhov adaptačných stratégií a opatrení, ktoré by mohli dôsledky klimatickej zmeny aspoň trochu zmierniť. IPCC však na druhej strane zdôrazňuje aj to, že bez zásadnej redukcie emisií CO2 (mitigácia) môže byť akákoľvek adaptácia neúčinná. Obe stratégie, tak mitigácia ako aj adaptácia, sa preto musia vzájomne dopĺňať.

Čiže pripúšťame, že sa otepľovanie už zastaviť nevieme a hľadáme cestu ako s ním žiť?

Presne tak! Je to podobné ako s rýchlo rozbehnutým vlakom, ktorý už nedokážeme zastaviť, no môžeme ho aspoň spomaliť. Globálna klíma má svoju zotrvačnosť a nedokáže svoj dlhodobý vývoj zmeniť podľa toho, ako si želáme. Prejavuje sa to aj v tom, že momentálne zažívame dôsledky našich emisií, ktoré sme do atmosféry vypustili pred 40 či 50 rokmi. Pre nás to dnes znamená to, že aj keby sme teraz zastavili všetky emisie, otepľovať sa bude minimálne do konca storočia. Zastavenie antropogénnych emisií a vyriešenie našej závislosti od fosílnych palív je však v najbližších rokoch nereálne, preto je potrebné, aby sme v súčasnosti mali pripravené aspoň rámcové opatrenie, ako sa tejto rýchlej zmene prispôsobiť.

Správa začala používať vágnejší jazyk ako v minulosti. Prehrávajú vedci mediálny boj s ľuďmi, kto otepľovanie popierajú?

Nie, nemyslím si. Klimatické modely sú presnejšie ako kedykoľvek v minulosti, vieme teda otepľovanie predpovedať stále presnejšie pre konkrétne regióny. Okrem toho, naše predpoklady toho, aké dôsledky otepľovanie prinesie, nadobúdajú stále ostrejších kontúr. Zmenu jazyka vnímam ako snahu IPCC priblížiť správu ľuďom, ktorí budú rozhodovať o adaptačných mechanizmoch. Ide o to, aby posolstvo bolo jednoduché a použiteľné. IPCC hovorí, že oteplenie o dva stupne je viac-menej isté, no včasné opatrenia zo strany znižovania emisií CO2 by mohli zabrániť nárastu o štyri stupne do konca tohto storočia.

Aký by to bol praktický rozdiel?

Za posledné približne dve storočia pozorujeme desaťnásobne rýchlejšiu zmenu globálnej teploty, akú vieme zdokumentovať z geologických údajov z čias pred industriálnou dobou. Absolútny nárast nie je až taký podstatný, dôležitejšia je rýchlosť s akou sa zmena deje. Štyri stupne do konca storočia sú dnes veľmi reálny scenár, pokiaľ budeme využívať fosílne palivá tak ako doteraz. Pre porovnanie na konci poslednej doby ľadovej bola priemerná globálna teplota o päť stupňov nižšia ako je teraz. Bol by to teda obrovský a veľmi rýchly klimatický skok. Ak by sa nakoniec oteplilo o 4 stupne, klimaticky by sme sa vrátili do obdobia pred 15 až 20 mil. rokmi. Na Slovensku vtedy boli skôr suchšie savany alebo subtropické lesy, v ktorých rástla bujná vegetácia a žila exotická fauna. Veľkým problémom budú ďalej extrémne výkyvy počasia, ktoré takto rýchlu zmenu klímy budú sprevádzať. Tomu sa budeme musieť prispôsobiť, ak má naša civilizácia prežiť.

Ondrej Podstupka

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  6. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  7. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  10. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 321
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 4 677
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 004
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 625
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 802
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 574
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 538
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 228
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 226
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 133

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.

BLOG CAFÉ EURÓPA

Café Európa: Ako dobehnúť západné platy v EÚ?

Môže sa sociálna úroveň medzi východom a západom priblížiť?

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.