Zmena klímy sa už zvrátiť nedá

Meniacu sa planétu potvrdzuje čoraz väčší súbor dôkazov, problémy budú mať aj ľudia.

Čakajú nás výraznejšie extrémy počasia. Niektoré krajiny by sa mali pripraviť na záplavy, iné skôr na suchá.(Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Klíma Zeme sa výrazne mení a otepľovanie planéty má priamy ničivý vplyv nielen na ekosystémy koralov či ľadovce, ale aj na ľudské spoločenstvá.

Človek už proces nedokáže zastaviť, vedel by ho len zmierniť alebo sa prispôsobiť tak, aby sa vyhol najhorším dôsledkom. Napriek tomu nie je spoločnosť na zvládanie extrémov počasia takmer vôbec pripravená.

To sú hlavné zistenia novej správy Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC), ktorú vedci zverejnili v pondelok. Na druhej časti piatej z takýchto správ pracovali stovky autorov a zahŕňa spojený výskum z tisícov vedeckých štúdií. IPCC vydáva aktualizovanú správu o zmene klímy raz za sedem rokov.

Nové problémy

Objem výskumu vedcov, ktorí sledovali dosahy klimatickej zmeny, sa medzi rokmi 2005 a 2010 viac ako zdvojnásobil. Správy panelu sú akési zhrnutia, ktoré sumarizujú vedecké poznatky odborníkov.

Tí súčasnú správu rozdelili na tri časti, prvú o fyzikálnom pozadí zmien zverejnili na jeseň minulého roka, aktuálna časť opisuje vplyvy zmien na planétu. Záverečnú časť správy uvoľnia vedci o mesiac a bude hovoriť o tom, ako by sa dali obmedziť emisie skleníkových plynov.

Najväčším prekvapením aktuálnej správy je jazyk. Ten je vágnejší v konkrétnych globálnych predpovediach ako predošlé verzie.

Zameriava sa skôr na podrobnejší opis znakov otepľovania a nie na presné globálne predpovede veľkosti zmien.

„Nezáleží na tom, či auto narazí do steny pri rýchlosti 70 alebo 80 kilometrov za hodinu, pripútaní by ste mali byť tak či onak,“ cituje New Scientist Davida Karolyho z univerzity v Melbourne.

IPCC zdôrazňuje, že všetky doteraz skúmané vplyvy, napríklad okysľovanie povrchových vôd, väčší výskyt prívalových dažďov a dlhšie obdobia tepla a sucha, sa potvrdzujú.

Oteplenie spôsobí ohrozenie celých ekosystémov a vynúti si presun tisícov druhov morských aj suchozemských druhov zvierat, čo môže mať nepredvídateľné následky. Človeka však prudká zmena klímy ohrozí aj priamo.

Za posledných sedem rokov sa ukázalo, že otepľovanie zasiahne poľnohospodárstvo a infraštruktúru ešte ničivejšie, ako sa dosiaľ predpokladalo.

Niektoré extrémne modely hovoria, že medzi rokmi 2030 a 2049 môže výnos vybraných plodín klesnúť pre suchá a vysoké teploty približne o štvrtinu.

„Negatívne vplyvy otepľovania na pšenicu môžeme pozorovať takmer všade na svete, pri kukurici je to podobné,“ tvrdí podľa britského denníka Guardian profesor Stanfordovej univerzity David Lobella. „Dosah zatiaľ nie je výrazný, ale jasne odhaľuje trend, ktorý je dosť silný na to, aby sme ho cítili v budúcnosti,“ dodal akademik študujúci potravinovú bezpečnosť.

Ľudstvo nie je pripravené

Ďalším problémom je zle pripravená fyzická aj politická infraštruktúra. Pri dlhotrvajúcich suchách sa napríklad môže stať, že skolabuje aj zásobovanie energiou, lebo voda dôjde aj elektrárňam.

Na otepľovanie vlády nemyslia ani pri budovaní nových potrubí či ciest, ktoré budú znášať extrémnejšie výkyvy počasia.

Príkladom je napríklad subsaharská Afrika, ktorá môže v ďalších desaťročiach očakávať veľké suchá, ale aj nezvyčajne intenzívne prívalové dažde. Záplavy by pripravili o domovy tisíce ľudí, sucho by naopak spôsobilo lokálny hlad.

Problémy majú aj bohatí

Vedci pritom nevedia predpovedať, ktorý z extrémnych prípadov nastane. Vedia len to, že riziko oboch narastá.

Kľúčovým zdrojom v tomto prípade je pripravená a dobre fungujúca vláda, ktorá dokáže na situáciu rýchlo zareagovať.

„Môžete situáciu zvládnuť, ak vás nezmôže korupcia, vojenské roztržky či zlá verejná správa,“ citoval New Scientist klimatologičku Jean Palutikofovú z Griffithovej univerzity.

Vedci upozorňujú, že pružné mechanizmy nechýbajú len chudobným krajinám, ale aj v rozvinutom svete.

Klimatológ: Musíme sa prispôsobiť

Štáty sa na opatreniach nedohodnú, musíme s oteplením žiť, tvrdí klimatológ JOZEF PECHO z Akadémie vied ČR.

Nová správa viac rieši to, ako sa otepľovaniu prispôsobiť. Je to pre IPCC a nové smerovanie?

Myslím, že nie ani tak nové ako skôr nevyhnutné. Keďže globálna dohoda o znižovaní emisií skleníkových plynov je nedohľadne, IPCC investuje viac úsilia do návrhov adaptačných stratégií a opatrení, ktoré by mohli dôsledky klimatickej zmeny aspoň trochu zmierniť. IPCC však na druhej strane zdôrazňuje aj to, že bez zásadnej redukcie emisií CO2 (mitigácia) môže byť akákoľvek adaptácia neúčinná. Obe stratégie, tak mitigácia ako aj adaptácia, sa preto musia vzájomne dopĺňať.

Čiže pripúšťame, že sa otepľovanie už zastaviť nevieme a hľadáme cestu ako s ním žiť?

Presne tak! Je to podobné ako s rýchlo rozbehnutým vlakom, ktorý už nedokážeme zastaviť, no môžeme ho aspoň spomaliť. Globálna klíma má svoju zotrvačnosť a nedokáže svoj dlhodobý vývoj zmeniť podľa toho, ako si želáme. Prejavuje sa to aj v tom, že momentálne zažívame dôsledky našich emisií, ktoré sme do atmosféry vypustili pred 40 či 50 rokmi. Pre nás to dnes znamená to, že aj keby sme teraz zastavili všetky emisie, otepľovať sa bude minimálne do konca storočia. Zastavenie antropogénnych emisií a vyriešenie našej závislosti od fosílnych palív je však v najbližších rokoch nereálne, preto je potrebné, aby sme v súčasnosti mali pripravené aspoň rámcové opatrenie, ako sa tejto rýchlej zmene prispôsobiť.

Správa začala používať vágnejší jazyk ako v minulosti. Prehrávajú vedci mediálny boj s ľuďmi, kto otepľovanie popierajú?

Nie, nemyslím si. Klimatické modely sú presnejšie ako kedykoľvek v minulosti, vieme teda otepľovanie predpovedať stále presnejšie pre konkrétne regióny. Okrem toho, naše predpoklady toho, aké dôsledky otepľovanie prinesie, nadobúdajú stále ostrejších kontúr. Zmenu jazyka vnímam ako snahu IPCC priblížiť správu ľuďom, ktorí budú rozhodovať o adaptačných mechanizmoch. Ide o to, aby posolstvo bolo jednoduché a použiteľné. IPCC hovorí, že oteplenie o dva stupne je viac-menej isté, no včasné opatrenia zo strany znižovania emisií CO2 by mohli zabrániť nárastu o štyri stupne do konca tohto storočia.

Aký by to bol praktický rozdiel?

Za posledné približne dve storočia pozorujeme desaťnásobne rýchlejšiu zmenu globálnej teploty, akú vieme zdokumentovať z geologických údajov z čias pred industriálnou dobou. Absolútny nárast nie je až taký podstatný, dôležitejšia je rýchlosť s akou sa zmena deje. Štyri stupne do konca storočia sú dnes veľmi reálny scenár, pokiaľ budeme využívať fosílne palivá tak ako doteraz. Pre porovnanie na konci poslednej doby ľadovej bola priemerná globálna teplota o päť stupňov nižšia ako je teraz. Bol by to teda obrovský a veľmi rýchly klimatický skok. Ak by sa nakoniec oteplilo o 4 stupne, klimaticky by sme sa vrátili do obdobia pred 15 až 20 mil. rokmi. Na Slovensku vtedy boli skôr suchšie savany alebo subtropické lesy, v ktorých rástla bujná vegetácia a žila exotická fauna. Veľkým problémom budú ďalej extrémne výkyvy počasia, ktoré takto rýchlu zmenu klímy budú sprevádzať. Tomu sa budeme musieť prispôsobiť, ak má naša civilizácia prežiť.

Ondrej Podstupka

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  6. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  8. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  9. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  10. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  1. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. S dobrým pivom leto chutí
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  10. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 982
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 24 841
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 21 078
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 578
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 106
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 996
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 650
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 546
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 336
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 775