BRATISLAVA. Boli to dvojice jemných zabliknutí. Keď popred ďalekú hviezdu prechádzalo viac než dvestokilometrové teleso, hviezdu nezakrylo iba ono samo, ale aj čosi dvakrát pred a dvakrát po jeho prelete.
Podľa Science to znamenalo, že astronómovia vôbec prvý raz objavili prstence aj u iného telesa ako u veľkej planéty.
Planétka 10199 Chariklo patrí medzi takzvaných kentaurov, veľké ľadové telesa krúžiace medzi dráhami Jupitera a Neptúna. Čiastočne sa podobajú na planétky, zároveň však vykazujú niektoré znaky komét.
Práve pre ich obojakú povahu ich vedci nazvali po krížencoch koní a ľudí z gréckych mýtov. Planétka Chariklo objavená v roku 1997 je dosiaľ najväčšia z podobných telies.
Práve prstence teraz podľa štúdie v magazíne Nature vysvetľujú jej dávnu záhadu: prečo krátko po objave začalo teleso strácať na svojej jasnosti, ktorá v priebehu deviatich rokov poklesla takmer na polovicu. Od roku 2008 sa však teleso začalo rozjasňovať.
Astronómovia predpokladajú, že dôvodom je meniaca sa pozícia prstencov z pohľadu Zeme. Tieto ľadové štruktúry síce obsahujú iba 15 percent hmoty v porovnaní s materským objektom, no odrážajú až trikrát toľko žiarenia.
Vedci zatiaľ nevedia, čo prstence okolo planétky vytvorili. Jedna hypotéza hovorí o zrážke s menším telesom a prstence sú dôsledkom. Druhá zase, že okolo Charikla prelietaval iný objekt, ktorý sa zachytil na jeho obežnej dráhe a kantaur ho roztrhal.
